Udalosti


JEDINEČNÝ SVET ADOLFA BORNA

Dňa 22. mája 2017 uplynul práve rok od úmrtia Adolfa Borna, vynikajúceho českého umelca svetového formátu – maliara, grafika, ilustrátora, karikaturistu a tvorcu animovaných filmov. K tomuto výročiu pripravilo Museum KAMPA v Prahe retrospektívnu výstavu diela Adolfa Borna priliehavo nazvanú „Jedinečný svet“, ktorá približuje autorovo dielo v nebývalom rozsahu: začína prácami zo 60. rokov minulého storočia a končí jeho úplne posledným dielom.

*****

plagat Adolf BornPlagát výstavy: Adolf Born – Jedinečný svět

*****

Výstava sľubuje nevšedný umelecký zážitok – okrem známej tvorby majsta Borna prináša aj unikátne práce autora, ktoré ešte neboli nikdy vystavené; sú to napríklad litografie zo 60. rokov, ako aj úžasná kolekcia pastelov. Bornove pastely na plátne hýria žiarivými farbami a znázorňujú autorove obľúbené výjavy: antopomorfné zvieratá, cirkusové predstavenia, karnevaly, masky, uniformy, … Výstava samozrejme reflektuje vynikajúcu Bornovu ilustrátorskú tvorbu rôznych diel ako sú napr. Rozprávky bratov Grimmovcov, La Fontainove bájky, Kniha džunglí R. Kiplinga, Traja mušketieri A. Dumasa, Válka s mloky K. Čapka, Jama a kyvadlo E. A. Poea, poézia Ch. Morgensterna a rozhodne nemôžu chýbať ani slávne postavičky Mach a Šebestová. Veľmi zaujímavé sú aj Bornove perokresby z jeho ciest po rôznych miestach sveta, ako napr.: Alpy, Benátky, Korfu, Peloponéz, Istanbul, Granada, Montreal, Holandsko, Taiwan, … V samostatnej sále prebieha premietanie animovaných filmov Adolfa Borna.

Majster počas svojho plodného života vytvoril dielo neobyčajnej kvality a rozsahu. Bol umelecky aktívny doslova do najposlednejšej chvíle – v hlavnej sále vidíme pastel s mrazivo prorockým názvom „Nezvaní hosté k poslední večeři“, ktorý Adolf Born dokončil len niekoľko hodín pred svojou smrťou.

*****

Adolf Born-Nezvani hoste na posledni veceri 2016Adolf Born: Nezvaní hosté k poslední večeři, pastel, 2016

*****

Kurátor výstavy Petr Volf zdôraznil: “Born byl toho přesvědčení, že umělec nekončí tehdy, když umí dokonale malovat, kreslit nebo ztvárnit grafiku – umělec si musí vytvořit svůj vlastní svět, do kterého pak zve umění”. A táto unikátna výstava v plnej miere dokazuje, že Adolf Born si svoj vlastný jedinečný svet naozaj vytvoril a po prehliadke tejto expozície všetci naliehavo pociťujeme ako neobyčajne tým obohatil vnútorný svet nás ostatných.

*****

Výstava „Adolf Born: Jedinečný svet“ bola v Museu Kampa v Prahe slávnostne otvorená dňa 28. apríla 2017 a majstrove diela tu budeme môcť obdivovať až do 30. júla 2017.

*****

kampa-muzeumMuseum Kampa Praha

*****

UŽITOČNÉ INFORMÁCIE:

  • Názov výstavy: Adolf Born – Jedinečný svět
  • Miesto: Museum Kampa – Nadace Jana a Medy Mládkových
    U Sovových mlýnů 2
    118 00 Praha 1 – Malá Strana
    Tel.: +420 257 286 147
  • Otváracia doba: denne od 10:00 do 18:00 hodín, vrátane pondelkov
  • Trvanie výstavy: od 29. apríla 2017 do 30. júla 2017
  • Vstupné:
  • Adolf Born-Jedinečný svět
    Dospelí………………………..130 Kč
    Študenti, seniori……………..70 Kč
    Školské skupiny MŠ, ZŠ, SŠ… zdarma
  • Celé múzeum
    Dospelí………………………….240 Kč
    Študenti, seniori……………..120 Kč
    Školské skupiny MŠ, ZŠ, SŠ… zdarma

*****

NIEKOĽKO POHĽADOV NA VÝSTAVU ADOLF BORN – JEDINEČNÝ SVĚT (Foto: Museum Kampa)

*****

born-kampa2

*****

born-kampa3

*****

born-kampa4

*****

Bornove pastely na platnePastely Adolfa Borna

*****

Bornove litografieLitografie Adolfa Borna

*****

Morgenstern a BornChristian Morgenstern a Adolf Born

*****

Adolf Born-Venezia 1974Adolf Born – Venezia, 1974

*****

Adolf Born-Porada carodeju ze zeme KusAdolf Born – Porada čaroděju ze země Kuš, 1966

*****

Adolf Born- La Fontaine BajkyAdolf Born – La Fontainove bájky, ilustrácia

*****

Adolf Born-Senzacni artisticke cislo s kocourem 2001Adolf Born – Senzační artistické číslo s kocourem, 2001

*****

Adolf Born - karikatura2 defAdolf Born – karikatúra z knihy “Bornografia”, 1970

*****

ANIMOVANÉ FILMY ADOLFA BORNA:

CO KDYBY… , 1972

*****

MACH A ŠEBESTOVÁ NA PRÁZDNINÁCH, 1998

*****

ŽIVOTOPIS ADOLFA BORNA

Adolf Born - photoAdolf Born sa narodil 12. júna 1930 v juhočeskom mestečku České Velenice v rodine železničiara. V roku 1935 sa rodina Bornových presťahovala do Prahy.

V rokoch 1949–1950 Adolf študoval výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte Univerzity Karlovej, neskôr pokračoval v štúdiu na Vysokej škole umelecko-priemyselnej (1950–53) a na Akadémii výtvarných umení (1953–55) v Prahe, kde u prof. A. Pelca absolvoval.

Ihneď po ukončení štúdia si spolu so spolužiakom z akadémie Oldřichom Jelínkom založili vlastný ateliér. Adolf Born sa v tom čase špecializoval najmä na humoristickú ilustráciu a čoskoro si získal renomé veľmi osobitého a vyhľadávaného ilustrátora.

V 60. a 70. rokoch sa profiloval predovšetkým ako karikaturista. Publikoval v Dikobraze, Lidových novinách, Mladom světe, v časopise „Květy“, ale i v detských časopisoch „Sluníčko“ alebo „Mateřídouška“. V roku 1970 vyšla jeho prvá kniha s názvom „Bornografia“, v ktorej publikoval sériu kresieb čierneho humoru o vzťahoch medzi mužmi a ženami. Prvou zahraničnou Bornovou knihou bol album jeho kresieb a grafík „Donna, sesso forte“, ktorý vyšiel v roku 1973 v Taliansku. V roku 1975 vydal knihu „Karikatury“, v roku 1990 autobiografickú knihu „Mým národům“ a tiež album „12 grafických listů“ (1992).

V roku 1959 mal svoju prvú výstavu v pražskej galérii Fronta. Od roku 1960 boli jeho diela vystavované po celom svete a získal za ne množstvo medzinárodných ocenení. V roku 1964 sa zúčastnil na svetovej výstave karikatúry v Montreale v Kanade a v 70. rokoch tu získal cenu Grand Prix. V roku 1974 bol v Montreale vyhlásený za najjlepšieho svetového karikaturistu roka. Keď v roku 1973 cenzúra jeho karikatúry zakázala, začal sa intenzívnejšie venovať knižnej ilustrácii, grafike a animovanému filmu.

Bol veľmi plodným ilustrátorom – v priebehu svojej kariéry ilustroval cca 400 knižných titulov a k mnohým ďalším navrhol obálky. Významná časť jeho ilustrátorskej činnosti patrila tvorbe pre deti. Jeho kresby sprevádzajú príbehy Charlesa Dickensa, Edgara Alana Poea, Marca Pola, Alexandra Dumasa (Traja mušketieri), Daniela Defoea (Robinson Crusoe), Rudyarda Kiplinga (Kniha džunglí), Astrid Lindgrenovej (Pipi Dlhá Pančucha) a množstvo rozprávkových kníh. Medzi najznámejšie patria Bornove ilustrácie série kníh Miloša Macourka „Mach a Šebestová“.

S filmom začal spolupracovať v roku 1963 na snímke Václava Bedřicha „Až já budu velký“ a v priebehu 60. rokov si spoluprácu s týmto režisérom ešte veľakrát zopakoval. Born je tiež podpísaný pod prvou adaptáciou knihy J.R.R. Tolkiena „Hobit“, ktorú v roku 1966 nakrútil americký režisér Gene Deitch. V roku 1969 sa ako výtvarník podieľal na výrobe hranej komédie režiséra Rychmana „Šesť černých dívek aneb Proč zmizel zajíc“. Systematická spolupráca Adolfa Borna so svetom kinematografie sa datuje od roku 1972, keď spolu so scenáristom Milošom Macourkom a animátorom Jaroslavom Doubravom založili tvorivý tím. Z tejto spolupráve vznikli slávne večerníčkové seriály „Mach a Šebestová“ a „Žofka a její dobrodružství“. Veľa času venoval Born tiež výrobe dlhometrážneho animovaného filmu „Dobrodružství Robinsona Crusoe, námořníka z Yorku“. Mnohé ďalšie filmy obohatil kreslenými titulkami – boli to napr.: „Jak utopit Dr. Mráčka aneb Konec vodníků v Čechách“, „Což takhle dát si špenát“, básnická séria filmov „Jak svět přichází o básníky”, „Jak básníci přicházejí o iluze”, „Jak básníkům chutná život“ a „Jak básníci čekají na zázrak“. Pre televíznu inscenáciu „Zlatý náhrdelník“ vytvoril kostýmy a dekorácie. Celkom sa po výtvarnej, scenáristickej a režijnej stránke podieľal na vzniku cca 65 filmov.

Born je tiež autorom kostýmov a dekorácií k opere Antonína Dvořáka „Čert a Káča“ inscenovanej v Národnom divadle, ku hre „Ze života hmyzu“ Karla Čapka, uvádzanej vo Veľkom divadle vo Freiburgu im Breisgau, ďalej inscenácie hudobnej fakulty HAMU – opera Viléma Bodíka „V studni“. Cena Thalie je nepredstaviteľná bez jeho plagátu.

Približne tretinu svojho času venoval volnej grafike – na začiatku sa venoval drevorytu a linorytu, od polovice 60. rokov sa zameral na grafické techniky ako suchá ihla, lept a najmä farebná litografia, ktorá ho preslávila po celom svete. Ako vášnivý cestovateľ často čerpal námety pre grafické práce z dojmov zo svojich ciest po svete. Inšpiráciu čerpal aj z obdivu k literárnym postavám a historickým námetom (napr. Rakúsko-Uhorská monarchia alebo doba Rudolfa II.), mytologickým hrdinom, zo sveta divadla alebo zo spomienok na staré pražské púte. Jeho pitoreskný svet zvierat sa stal známym a obdivovanýmna celom svete.

Svoju tvorbu predstavil na viac ako 150 samostatných výstavách a zúčastnil sa tiež veľkého počtu kolektívnych výstav doma i v zahraničí. Je autorom poslednej českej známky 20. a prvej 21. storočia. Adolf Born bol členom „Sdružení českých umělců a grafiků Hollar“.

Za svoje umelecké diela získal množstvo významných domácich i zahraničných ocenení, napríklad „Najkrajšia kniha roka“, alebo v roku 1986 cenu „Higly Commended H. Ch. Andersena“ (IBBY) za prínos pre ilustráciu detskej knihy. Za Brechtovu Matku Guráž získal Zlatú medailu v Lipsku, za Robinsona Crusoa získal cenu v Londýne. V roku 1988 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec. V roku 2003 získal medailu „Za zásluhy 1. stupňa. V roku 2003 získal prestížny francúzsky „Rad rytiera umenia a literatúry“. V roku 2013 na festivale Animafilm mu bola udelená Cena za celoživotný prínos pre animovaný film.

Adolf Born zomrel v Prahe dňa 22. mája 2016 vo veku 85 rokov.

*****

VIDEO

V ateliéri Adolfa Borna, 2015

*****

Adolf Born monarchista zemřel, 2016

*****


KRESLIACE ŽENY – THE INKING WOMAN

Svet karikatúry a komiksu býva často považovaný za prednostne mužskú doménu. Mnohí fanúšikovia karikatúry si preto neraz kladú otázku: “Prečo nie sú ženy – karikaturistky?” Odpoveď môže byť pre mnohých pomerne prekvapujúca: V skutočnosti sú – a je ich veľa.

Dôkazom toho je najnovšia výstava „The Inking woman“, ktorá bola nedávno slávnostne otvorená v renomovanom The Cartoon Museum v Londýne. Táto jedinečná expozícia, najväčšia svojho druhu, predstavuje tvorivú prácu 100 britských umelkýň a ukazuje širokú paletu ženského humoru v perspektíve uplynulých 250 rokov. Prináša rozsiahlu kolekciu umeleckých diel ženských autoriek od 18. storočia až po dnešok: vystavené sú originálne tlače, kreslený humor, redakčné karikatúry z novín a časopisov, pohľadnice, komiksy, grafické romány ako aj rôzne iné artefakty.

*****

Inking woman-poster

*****

Výstava veľmi názorne dokazuje, že ženy v priebehu histórie vždy pozorne a s osobitým zmyslom pre humor vnímali a reflektovali svet a dianie okolo seba. Priniesli do karikatúry témy predtým nevídané, akými boli spochybnenie rozdelenia úloh v spoločnosti, neudržateľnosť patriarchátu, potreba rovnosti práv, témy sexuality a výchovy detí. Samozrejme, okrem týchto špecifických tém ich tvorba vždy zahŕňala aj všetky „klasické“ tematické okruhy: literatúru, históriu, politiku, ochranu prírody, zdravie, život a smrť, ale i práve aktuálne témy akou je dnes napr. utečenecká kríza a pod.

Táto rozsiahla expozícia mapuje chronológiu vývoja tvorivých aktivít britských umelkýň v oblasti humoru, satiry a výtvarného rozprávačstva a krok za krokom nás prevedie celou históriou britskej ženskej karikatúry, počnúc priekopníčkou Mary Darly, často nazývanou “matka obrazovej satiry”, ktorá v roku 1762 napísala a ilustrovala „A Book of Caricaturas“ – prvú knihu o karikatúre publikovanú v Anglicku, pokračujúc bojovnými karikatúrami, ktoré používali vo svojich kampaniach rôzne feministické hnutia, cez kresby ženských autoriek z časopisov ako Lilliput, Punch, Eve, Daily Sketch a Daily Herald, ďalej predstavuje tvorbu pravidelných prispievateliek periodík ako Private Eye, The Spectator, New Statesmen a The Oldie až po najsúčasnejšiu generáciu karikaturistiek, publikujúcich svoje práce predovšetkým na internete.

*****

Zoznam umelkýň zahrnutých do výstavnej kolekcie:

Carol Adlam, Sally Artz, Ros Asquith, Mabel Lucie Attwell, Angela Bailey, Charlotte Bailey, Rachel Ball, Henny Beaumont, Margaret Belsky, Hannah Berry, Marie Brackenbury, Jess Bradley, Lucy C. Byatt, Kate Charlesworth, Gemma Corell, Mary Darly, Riana Duncan, Victoria Davidson, Caroline della Porta, Jean de Lemos, Wallis Eates, Hannah Eaton, Kate Evans, Annie Fish, Jacky Fleming, Karrie Fransman, Janis Goodman, Sophie Grillet, Grizelda, Katie Green, Isabel Greenberg, Ottilie Hainsworth, Merrily Harpur, Gill Hatcher, Rozi Hathaway, C. Headley Charlton, Rachel House, Laura Howell, Cath Jackson, Nicola Jennings, Lee Kennedy, Paula Knight, Kathryn Lamb, Nicola Lane, Annie Lawson, Simone Lia, Sarah Lightman, Maggie Ling, Sue McCartney-Snape, The Surreal McCoy, Liz Mackie, Cinders McLeod, Angela Martin, Jessica Martin, Ernestine Mills, Jo Nesbitt, Sofia Niazi, Danny Noble, Edie Op, Corrine Pearlman, Phyllis M Purser, Viv Quillin, Elizabeth Querstret, Agnes Richardson, Carolyn Risdale, Teresa Robertson, Christine Roche, Karen Rubins, Lesley Ruda, Alison Sampson, Fiona Scott, The Suffrage Atelier – niekoľko neznámych umelkýň, Posy Simmonds, Ginny Skinner, Zara Slattery, Erica Smith, Jackie Smith, Snowy Lake, Nicola Streeten, Carol Swain, Annie Tempest, Mary Tourtel, Fanny Tribble, Matilda Tristram, Myf Tristram, Una, Suzy Varty, Emma Vieceli, Judith Walker, Flora White, Bev Williams, Women’s Social and Political Union artist, Antonia Yeoman a Paula Youens.

*****

Výstava “The Inking Woman” je oslavou veľkoleposti a rôznorodosti ženskej karikatúry, kresleného humoru a komiksovej tvorby a vypĺňa medzeru v našom povedomí o podstatnom prínose žien v dejinách nielen britskej, ale i svetovej karikatúry.

Nenechajte si túto neobyčajnú výstavu ujsť! Doporučujeme!

*****

UŽITOČNÉ INFORMÁCIE:

  • Názov výstavy: The Inking Woman
  • Miesto konania: The Cartoon Museum, 35 Little Russell Street, London, WC1A 2HH, Tel: 0207 580 8155
  • Termín: od 26. aprila do 24. júla 2017
  • Otváracie hodiny: utorok – nedeľa, 10:30 – 17:30 hod., v pondelok zatvorené.
  • Vstupné: £7, £5, £3

*****

NIEKOĽKO UKÁŽOK PRÁC BRITSKÝCH UMELKÝŇ

Mary DarlyMary DARLY – The Female Conoiseur, 1771

*****

Mary Duval-Recent events 1874Mary DUVAL – Judy, 1874

*****

Picture No. 10640198 Annie FISH – The Tatler, 1915

*****

Sally Artz -PunchSally ARTZ – Punch, 1972

*****

Posy Simmonds - Consumers 1981Posy SIMMONDS – The Guardian, 1981

*****

Rozy Hathaway - NjallaRozy HATHAWAY – Njalla, 2016

*****

* Zdroj: The Cartoon Museum, Londýn (GB)


100 TVÁRÍ MIGUELA DE CERVANTES

Niet pochýb o tom, že Miguel de Cervantes Saavedra patrí k najväčším velikánom nielen španielskej ale i svetovej literatúry. Do myslí svetovej kultúrnej verejnosti sa zapísal predovšetkým ako „otec“ dômyselného rytiera dona Quijota de la Mancha, ktorý v sprievode verného Sancha Panzu zvádza nekompromisný boj v mene romantických ideálov. Tento renesančný román bol svojho času po biblii druhou najvydávanejšou knihou na svete.

*****

Miguel de Cervantes zomrel 22. apríla 1616 a tento rok si teda pripomíname už 401 rokov od jeho úmrtia. Naviac už čoskoro – 29. septembra 2017 bude okrúhle 470. výročie narodenia tohto giganta svetovej literatúry – narodil sa v r. 1547 v meste Alcalá de Henares neďaleko Madridu.

*****

posterPlagát výstavy “100 tvárí Cervantesa”

*****

quevedoKde inde ako priamo v rodisku tohto velikána v Alcalá de Henares sa musel zrodiť projekt rozsiahej exkluzívnej výstavy „100 tvárí Cervantesa“, ktorej cieľom je vzdať hold tomuto kastílskemu spisovateľovi a dramatikovi zlatého veku španielskej literatúry a to prostredníctvom karikatúr od 100 autorov z 20 krajín sveta (menoslov viď nižšie). Výstavu pripravil Quevedov inštitút humoru nadácie Univerzity v Alcalá v Španielsku (El Instituto Quevedo del Humor de la Fundación General Universidad de Alcalá, España) a kurátormi výstavy sú karikaturista David Pugliese a Juan Garcia Cerrada.

*****

Výstava „100 tvárí Cervantesa“ bola slávnostne otvorená dňa 7. apríla v El Antiguo Hospital de Santa María la Rica v Alcalá de Henares a potrvá do 7. mája 2017.
Otváracie hodiny: Utorok až sobota od 11:00 do 14:00 a od 17:00 do 20:00 h., nedeľa od 11:00 do 14:00 h.

*****

openingSlávnostné otvorenie výstavy v Alcalá de Henares – Maite del Val a komisári výstavy Juan García a David Pugliese (foto: José Fernandez)

*****

100 VYSTAVUJÚCICH AUTOROV:

Ricardo Ajler/Argentína, Aina Albi/Španielsko, Joaquín Aldeguer (J.)/Španielsko, Santiago Almarza Caballero (S. Almarza)/Španielsko, José Manuel Álvarez Crespo (Napi) /Španielsko, Andrés Álvez (Álvez)/Uruguay, Angel Darío Banegas (Banegas) /Honduras, Eduardo Baptistao (Baptistao)/Brazília, Cristian Bernardini (Bernardini)/Argentína, José Luis Cabañas Onsurbe (JL Cabañas)/Španielsko, Francisco Cajas (Pancho Cajas)/Ecuador, Ricardo Cámara Lastras (Sir Cámara)/Španielsko, José Cano (Jkno)/Španielsko, Jaume Capdevila (Kap)/Španielsko, Sebastián Cast/Argentína, Sébastien Chevriot (Seb)/Francúzsko, Joe Ciardiello (Ciardiello)/USA, Jésica Cichero/Argentína, Walter Cortiñas (Checho)/Uruguay, Bertrand Daullé (Daullé) /Francúzsko, Walter Davenport (W.R.Davenport)/Argentína, Cheryl de los Reyes Cruz /USA, Cesar Deferrari (Deferrari)/Argentína, Xavier Denia Valls (Xavi Denia)/Španielsko, Christophe Faraut (Faro)/Francúzsko, Luiz Carlos Fernandes (Fernandes)/Brazília, Miquel Ferreres/Španielsko, Juan Ignacio Fichetti (Naco)/Argentína, Omar Figueroa Turcios (Turcios)/Kolumbia, Walter Fornero (Fornero)/Argentína, Elise Fossoux (Elise) /Francúzsko, Rubén Franco (Franco)/ Mexiko, Álex Gallego (Álex)/Španielsko, Simon García (Simon)/Francúzsko, Raquel García Uldemolins (Raquel Gu)/Španielsko, David García Vivancos (DGV)/Španielsko, Anthony Garner (Ant)/Veľká Británia, Marina Gerosa (Gerosa)/Argentína, Jordi Ginés Soteras (Gin)/Španielsko, Cau Gomez (Cau Gomez)/Brazília, José Julio Gómez Sanz (José Julio)/Španielsko, David Goytia (D. Goytia)/Španielsko, Marcelo Guerra (Marcelo Guerra)/Argentína, Ramón Gutiérrez Díaz (Ramón)/Španielsko, Frank Hoppmann (F. Hoppmann)/Nemecko, Ángel y Francisco Idígoras (Idígoras y Pachi)/Španielsko, Aleksei Kivokourtcev (Lexaxa)/Rusko, Jerihely Leal (Jota Leal)/Venezuela, Pablo Lobato/Argentína, José López Rivera (Pepe Farruqo)/Španielsko, Carlos Martínez Nieto (Mancha)/Španielsko, Ricardo Martínez Ortega (Ricardo)/Španielsko, Ángel Menéndez Menéndez (Kalikatres)/Španielsko, Arturo Molero (Art Molero)/Španielsko, Pedro Molina (Molina)/Nikaragua, Adriana Mosquera Soto (Nani)/Kolumbia, Marilena Nardi (Nardi)/Taliansko, Antonio Neri Licón (Nerilicón)/Mexiko, Alfonso Ortuño Salar (Ortuño)/Španielsko, Elena Ospina (Elena)/Kolumbia, Rafael Osuba (Osuba)/USA, Abilio Padrón (Abilio)/Venezuela, Jaime Pandelet (Pandelet)/Španielsko, Emanuel Pascual (Pascual)/Argentína, Omar Pérez (Omar)/Španielsko, María Picasso I Piquer (MP)/Španielsko, Ernesto Priego/Španielsko, Claudio Francesco Puglia (Claudio)/Taliansko, David Pugliese (Pugliese)/Argentína, Diego Puglisi (Puglisi)/Argentína, Mariagrazia Quaranta (Gio)/Taliansko, Fernando Quesada Porto (Quesada)/Španielsko, Ezequiel Quines (Quieze)/Argentína, Jimena Ramírez/Mexiko, Jorge Restrepo (Restrepo)/Kolumbia, Román Rivas (Román)/Mexiko, Patricio Rocco (Pat)/Argentína, Jorge Rodríguez Martínez (Lloyy)/Venezuela, Carlos Romeu Muller (Romeu)/Španielsko, José Rubio Malagón (Malagón)/Španielsko, Carlos Ruiz Moisa (Ruz)/El Salvador, Hermenegildo Sábat (Sábat)/Uruguay, Pablo San José García (Pablo)/Španielsko, Angelines San José Sainz (Angelines)/Španielsko, Momo Scacchi (Momo)/Argentína, Polaco Scalerandi (Scalerandi)/Argentína, Agustín Sciammarella (Sciammarella)/Argentína, Pedro Silva (Pedro)/Portugalsko, Alberto Sintes (Sintes)/Španielsko, Tony Sobota (Bota)/USA, Elena Stanescu (Elena)/Romania, Bertrand Thiriet (L’Amiral)/France, Martín Tognola (Tognola)/Argentina, Andrea Luz Toledo (Toledo)/Argentina, Miguel Villalba Sánchez (Elchicotriste)/Spain, Carlos Villanueva Nieto (Carlos)/Spain, Bernd Weidenauer (BW)/Austria, Gilberto Zappa (Zappa)/Brasil, Omar Zevallos (Omar)/Peru, Jesús Zulet Izura (Zulet)/Španielsko

*****

NIEKOĽKO OBRÁZKOV Z VÝSTAVY “100 TVÁRÍ CERVANTESA”

David Pablo PuglieseDavid PUGLIESE / Argentína

*****

QuesadaFernando Quesada Porto (QUESADA) / Španielsko

*****

BanegasAngel Darío Banegas (BANEGAS) / Honduras

*****

TurciosOmar Figueroa TURCIOS / Kolumbia

*****

OrtunoAlfonso Ortuño Salar (ORTUNO) / Španielsko

*****

KalikaresÁngel Menéndez Menéndez (KALIKARES) / Španielsko

*****

Idigoras y PachiÁngel y Francisco Idígoras (IDIGORAS Y PACHI) / Španielsko

*****

* Zdroj: Francisco Punal Suarez (ES),; Instituto Quevedo del humor, El Fundación General Universidad de Alcalá (ES) – https://iqh.es/agenda/exposicion-100-caras-cervantes/

*****


SVET PODĽA ROLANDA TOPORA

Dňa 16. apríla 2017 uplynie už 2O rokov od smrti významného francúzskeho karikaturistu, filmára a spisovateľa Rolanda Topora, ktorý svojim originálnym dielom zásadným spôsobom ovplyvnil dejiny svetového umenia. V prípade Rolanda Topora rozhodne nemôžeme použiť zaužívaný eufemizmus že nás “navždy opustil”, pretože tento výnimočný umelec zanechal za sebou takú výraznú stopu, že je tu vlastne stále s nami a bezpochyby aj navždy ostane. Tento autor, často nazývaný aj “rušiteľom všeobecne akceptovaných názorov, majstrom výsmechu, virtuózom čierneho humoru a nevhodných myšlienok” je dnes považovaný za jedného z najvýznamnejších výtvarníkov 20. storočia.

logo-BnF_72dpi-300x57

Ako nás informovali naši francúzski priatelia – na počesť tohoto génia čierneho humoru pripravila francúzska národná knižnica “Bibliotéque nationale de France” v Paríži reprezentatívnu výstavu nazvanú príznačne “LE MONDE SELON TOPOR” (Svet podľa Topora).

Slávnostná vernisáž výstavy sa uskutočnila 28. marca 2017 v Bibliotéque nationale de France I, site François-Mitterrand, Quai François Mauriac, Paris XIII e. Táto výnimočná výstava potrvá do 16. júla 2017.

*****

topor-posterPlagát výstavy “LE MONDE SELON TOPOR”

*****

PREZENTÁCIA ORGANIZÁTOROV

BnFNeúnavný tvorca Roland Topor (1938-1997) vložil svoju ceruzku do služieb nespútanej predstavivosti: humoristické kresby, ilustrácie pre tlač a publikácie, plagáty, animované filmy, televízne programy, dekorácie a divadelné kostýmy. Topor bol tiež autorom románov, poviedok, divadelných hier, piesní a filmových scenárov. Jeho práca dosahla svoj vrchol vo vydavateľstve, keďže sa rozhodol, že jeho publikum by nemalo byť obmedzené len na zberateľov a milovníkov umenia.

Táto retrospektívna výstava organizovaná dvadsať rokov po jeho úmrtí umožňuje, aby sme objavovali rôznorodé Toporove umelecké aktivity. Prináša veľké množstvo originálnych kresieb, prevažne zo súkromných zbierok, ako i diela uchovávané vo fondoch BnF. Vzdáva poctu tomuto veľkorozmernému umelcovi, grafickému géniovi a mužovi vtipu s podvratným humorom, akým bol Roland Topor.

(BnF)

*****

topor2O výstavu Rolanda Topora je obrovský záujem

*****

topor3Začiatok expozície

*****

topor4Výstava Svet podľa Topora – pohľad 1

*****

topor5Výstava Svet podľa Topora – pohľad 2

*****

topor6Výstava Svet podľa Topora – pohľad 3

*****

topor-hara-kiri

Kresby Rolanda Topora na titulných stranách slávneho humoristického časopisu HARA-KIRI

*****

PRAKTICKÉ INFORMÁCIE K VÝSTAVE

Miesto: Bibliothèque nationale de France, site François-Mitterrand, quai François Mauriac, Paríž

Otvorené: Utorok – sobota: od 10:00 – 19:00 hod.
Nedeľa: od 13:00 – 19:00 hod.
zatvorené v pondelok a vo sviatky
Plná cena: 9 € (kombinovaná vstupenka pre dve výstavy: 11 )
Zľavnená cena: 7 € (kombinovaná vstupenka pre dve výstavy: 9 €)
Rezervácia: 0892 684 694 (0,34 € TTC / min) a FNAC www.fnac.com

*****

le monde selon topor

*****

* Zdroj: http://www.bnf.fr/fr/evenements_et_culture/expositions/f.monde_topor.html

*****

Roland Topor-fotoROLAND TOPOR

*****

STRUČNÝ ŽIVOTOPIS ROLANDA TOPORA

Roland Topor (7. januára 1938, Paríž – 16. apríla 1997, Paríž) bol francúzsky výtvarník, maliar, karikaturista, humorista, básnik, spisovateľ, dramatik, textár, scénarista, filmár, herec, hudobník, atď. Pochádzal z rodiny poľských prisťahovalcov, ktorí sa počas 2. svetovej vojny museli skrývať pred nacistickou perzekúciou v Savojsku. Jeho otec Abram Topor bol maliarom a sochárom a syn Roland po ňom zdedil umelecké nadanie. V roku 1955 sa zapísal na akadémiu „École nationale supérieure des beaux-arts“ v Paríži. Už počas štúdia publikoval svoju prvú kresbu, ktorá sa objavila v roku 1958 na obálke časopisu “Bizarre”. Po úspešnom ukončení štúdia sa začal živiť ako karikaturista známeho humoristického časopisu „Hara-Kiri“, ktorý založil v roku 1960 Cavanna a Georges Bernier, nazývaný profesor Choron. Spolu s výtvarníkmi ako Reiser, Fred, Lob, Cabu, Gébé a Woliński, vyhlásili “radostnú vojnu” všetkým “monštrám“ akými sú Hlúposť, Lož, Márnosť, Bezprávie, a Konformizmus. Charakteristickým znakom jeho karikatúr sa stala realistická kresba v klasickom štýle, avšak vždy s provokatívnym obsahom a spravidla drastickou komikou a čiernou poetikou. V roku 1961 za svoju knihu kresieb “Anthologie” získal cenu čierneho humoru „Prix de l’humor noir“. Spolu s Fernandom Arrabalom, Alejandrom Jodorowskym, Oliverom O. Olivierom a Jacquesom Sternbergom založili v roku 1962 spolok “Mouvement panique” (Panické hnutie), ktoré uvádzalo šokujúce predstavenia v štýle Krutého divadla Antonina Artauda. Prvým románom Rolanda Topora je „Le Locataire chimérique“ (Chimérický nájomník) vydaný roku 1964, ktorý bol v roku 1976 sfilmovaný režisérom Romanom Polanskim. Napísal tiež viacero divadelných hier: “Dieťa pána Vavrinca”, “Joko oslavuje narodeniny” (získal cenu Prix des Deux-Magots), “Zima pod stolom”. Vytvoril aj piesňové texty pre francúzsku speváčku japonského pôvodu Megumi Satsu. Ilustroval klasickú detskú knihu Pinocchiove dobrodružstvá, romány Marcela Aymého (asi 120 ilustrácií) a mnohé ďalšie publikácie. Topor navrhoval tiež plagáty k filmom ako napr. „Le Tambour“ (réžia Volker Schlöndorff 1978), ktorý bol premietaný po celom svete, „L’Empire de la passion“ (režisér Oshima), „L’ Ibis rouge“ (réžia Jean-Pierre Mocky). V roku 1976 vytvoril plagát pre organizáciu Amnesty International. Ako výtvarník a scenárista spolupracoval s filmovým režisérom René Lalouxom, s ktorým v roku 1965 vytvorili experimentálnu animovanú snímku “Les escargots” (Slimáky). S René Lalouxom spolupracoval aj na animovanom celovečernom vedeckofantastickom filme „La Planète Sauvage” (Divoká planéta), ktorý získal Zvláštnu cenu poroty na MFF v Cannes (1973). Vytvoril tiež animované sekvencie do filmov “Viva la Muerte” (réžia Fernando Arrabal, 1971) a spolupracoval s Federicom Fellinim na jeho filme „Casanova“ (1976), pre ktorý nakreslil obrazy premietané v priebehu sekvencie laterny magiky. Uplatnil sa aj ako herec – menšie úlohy si zahral vo filmoch “Sladký film” (Dušan Makavejev, 1974), po boku Isabelle Adjani a Klausa Kinského vo filme “Nosferatu, fantóm noci” (Werner Herzog, 1979), “Ratataplan” (Maurizio Nichetti, 1979), “Swannova láska” (Volker Schlöndorf, 1984) a “Tri životy a len jedna smrť” (Raoul Ruiz, 1996). Roland Topor je spoluautorom scénára k absurdnej komédii „Markýz“, ktorú režíroval v roku 1988 jeho blízky priateľ z Belgicka Henri Xhonneux. Táto filmová adaptácia života markíza de Sade bola predstavená verejnosti v roku 1989 na počesť 200. výročia Veľkej francúzskej revolúcie. Herci v nej stvárňovali svoje úlohy v maskách zvierat – dielo bolo v tom čase prijaté so značnými rozpakmi, dnes je však už považované za “kultový” film. Spolu s Henrim Xhonneuxom vytvorili aj detský televízny seriál „Télechat“, ktorý zaznamenal okamžitý úspech a následne sa natočilo až 234 epizód. Pre televíziu napísali spolu s Jean-Michelom Ribesom “Vďaka, Bernard” (1982-1984), neskôr “Palace” (1988). Pre divadlo spolu vytvorili „Les Batailles“ (1983); pre film „La Galette du roi“ (1985). V rádiu France Culture bol Topor jedným z protagonistov relácie „Des Papous“. Spolupracoval tiež s Jeromom Savarym (Dobrodružstvá Zartana, od Mojžiša po Maa) a v roku 1992 sa podpísal pod réžiu, dekorácie a kostýmy predstavenia „Kráľ Ubu“ v Národnom divadle Chaillot v Paríži. V roku 1992 spolu s Giacomom Cariotim a Jean-Louisom Colasom na podporu spolupráce talianskych a francúzskych umelcov založili Spoločnosť slobodných talentov ROMALIAISONPARIS a Topor sa stal jej prvým prezidenom.
Roland Topor zomrel na mŕtvicu dňa 16. apríla 1997. Posmrtne bol menovaný Satrapom Kolégia Patafyziky.

*****

KNIHY ROLANDA TOPORA

Roland Topor je autorom mnohých vlastných kníh a pod nespočetné množstvo ďalších sa podpísal ako ilustrátor. Toporove knihy sú stále veľmi obľúbené a žiadané – mnohé z nich vyšli v rôznych jazykových mutáciách, boli vydané v mnohých krajinách sveta, viaceré z nich vyšli v opakovaných nákladoch a sú priebežne vydávané až do dnešných dní. Na ukážku vám ponúkame obálky niektorých z nich..

Topor-books

*****

VIDEO

Roland Topor a jeho dielo ostali zachované aj vo filmovej a video podobe – na ukážku vám prinášame aspoň tri krátke videozáznamy.

POCTA NICOLASA TOPORA SVOJMU OTCOVI

*****

TOPOR

*****

PRÁCE ROLANDA TOPORA

.

*****


DRUHÉ SMUTNÉ VÝROČIE

Milí priatelia,

o niekoľko dní uplynú dva roky od Kornelovho odchodu. Pripomeňte si ho s nami aj týmto filmom:

KORNELIÁDA

Film bol pripravený pre Európsky Festival humoru a satiry Kremnické gagy 2016 k odhaleniu reliéfu Kornela Földváriho v Uličke slávnych nosov 26. 8. 2016

Fero JABLONOVSKÝ

*****

*****

 Zdroj: Fero Jablonovský (SK)


VÝZNAMNÉ OCENENIE JOZEFA VYDRNÁKA

S veľkým potešením sme sa dozvedeli o mimoriadnom úspechu nášho kolegu a kamaráta Jozefa Vydrnáka – vynikajúceho výtvarníka a karikaturistu, ktorý si nedávno za svoju tvorbu prevzal významnú cenu “Fra Angelico”. Úprimne gratulujeme!

*****

Trenčianske osvetové stredisko v Trenčíne

Jozef Vydrnák si prevzal cenu Fra Angelico

Pri príležitosti sviatku patróna umelcov, blahoslaveného Fra Angelico, v zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave slávnostne odovzdali ocenenia desiatim osobnostiam Slovenska – umelcom v rôznych kategóriách za ich prínos do národného umenia.

Ocenenia za mimoriadne zásluhy odovzdal laureátom ordinár Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov SR Mons. František Rábek, ktorý je predsedom Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru pri Konferencii biskupov Slovenska. V kategórii výtvarného umenia ocenenie získal, okrem iných, aj maliar, grafik a ilustrátor Jozef Vydrnák.

*****

vydrnak-ocenenieVýtvarník Jozef Vydrnák s ocenením Fra Angelico

*****

* VIAC o tvorbe Jozefa Vydrnáka sa dozviete v dokumente PDF – kliknite SEM

*****

* Zdroj: Jozef Vydrnák, webstránka Trenčianskeho osvetového strediska


ZOMREL BILL LEAK

S hlbokým zármutkom sme sa dozvedeli, že zomrel Bill LEAK, významný austrálsky karikaturista. Zomrel v nemocnici Gosford po podozrení na srdcový infarkt v piatok 10. marca 2017 v ranných hodinách vo veku 61 rokov.

ODPOČÍVAJ V POKOJI !

*****

RIP-Bill Leak

*****

Bill Leak, známy austrálsky kresliar, karikaturista a portrétista, sa narodil 9. januára 1956 v Adelaide v Austrálii. Po maturite študoval 2 roky na Julian Ashton School. Karikatúry začal profesionálne kresliť v roku 1983, najprv pre The Bulletin a potom pre The Sydney Morning Herald. V roku 1994 sa prešiel do The Daily Telegraph Mirror a neskôr do The Australian. Od roku 1987 do roku 2002 vyhral 9-krát Walkley Award za najlepšie karikatúry alebo najlepšie ilustrácie, 19-krát Stanley Awards a v rokoch 2015 a 2016 News Corps’ Award ako najlepší karikaturista roka. Bill Leak publikoval 4 knihy svojich politických karikatur: Drawing Blood 1998; Moments of Truth 2005; Un Australian of the Year 2012; Trigger Warning 2017. Zomrel v nemocnici Gosford po podozrení na srdcový infarkt v piatok 10. marca 2017 vo veku 61 rokov.

*****

NIEKOĽKO KARIKATÚR BILLa LEAKa:

BillLeak1

*****

BillLeak6

*****

BillLeak3

*****

BillLeak4

*****

BillLeak2

*****


PLANTU: DEBOUT !

Keď výjde nová kniha svetoznámeho francúzskeho karikaturistu PLANTU, je to vždy veľká udalosť. Máme tú česť predstaviť vám tú najnovšiu, ktorá bola vydaná len nedávno.

*****

Plantu-Debout coverObálka knihy “Plantu: DEBOUT!”

*****

Kniha nesie názov “DEBOUT!, čo sa dá voľne preložiť ako “Vzpriamene!” a prináša najlepšie kresby Plantu uverejnené v priebehu roka 2016 na stránkach svetovo rešpektovaných periodík Le Monde a L’Express.

Publikácia v praktickom brožovanom vydaní má 192 strán a je členená na tematické kapitoly (Predslov, Terorizmus, Oslabená Európa, Medzinárodné, Čakanie na prezidentské voľby, Spoločnosť, Index). V predslove autor akcentuje dôležitosť boja za slobodu tlače – sloboda je všetko! Kladie si otázky: Čo nám ostane z roku 2016? Krvavý 14. júl? Smrť niektorých významných osobností minulého storočia (Elie Wiesel, Rocard, Castro)?

A následne v jednotlivých kapitolách knihy Plantu prostredníctvom svojich kresieb, ktoré v roku 2016 dominovali titulným stranám novín Le Monde či L’Express, analyzuje práve v tom čase aktuálne dianie a hľadá odpovede na najžieravejšie otázky nášho rozporuplného sveta plného nepokoja a protirečení. Dotýka sa všetkých pálčivých tém, akými sú nezamestnanosť, nejednotná Európa, Brexit, migrácia, vojna v Sýrii, voľby v USA i vo Francúzsku, teroristicé útoky v Paríži, Nice, Bruseli… Nikdy sa neuspokojí len s povrchným úsmevným pohľadom na kľúčové udalosti, ponára sa vždy do hĺbky, dáva veci do súvislostí, pitvá ich až na samotnú dreň, hľadá východiská, učí nás vidieť, myslieť a prežiť…

Kniha “DEBOUT!” nás prostredníctvom výstižných karikatúr prevedie dianím celého len nedávno uplynulého roka 2016 a to oveľa názornejšie a zrozumiteľnejšie než akákoľvek podrobná slovná retrospektíva. A pravdaže, celým týmto historicko-výtvarným exkurzom nás všadeprítomne sprevádzajú autorove obľúbené bytosti: mýtická Marianne – francúzsky národný symbol slobody, demokracie a rozumu (v protiklade k akejkoľvek forme diktatúry či útlaku), motýliky vo farbách francúzskej trikolóry, holubica s ratolesťou, či hravá Plantuova myška.

*****

Plantu-portraitPlantu so svojou charakteristickou postavičkou myšky

*****

Hlavné dáta knihy:

  • Názov : Debout!
  • Väzba: Brožovaná
  • Váha: 542 g
  • Rozmery: 17 cm X 24 cm
  • Počet strán: 192
  • Vydavateľ: SEUIL, Paríž, Francúzsko
  • Kolekcia: SEUIL/HUMOUR
  • Dátum vydania: 3. november 2016
  • Cena: 18 €
  • EAN: 9782021334050

*****

NIEKOĽKO OBRÁZKOV Z KNIHY “PLANTU: DEBOUT!”

Plantu1

*****

cartoons by Plantu

*****

cartoons 2 by Plantu

*****

Plantu2

*****

Plantu6

*****

Plantu8

*****

* Pozrite si aj profil francúzskeho karikaturistu PLANTU v Cartoon Gallery – kliknite SEM

*****


NOVÁ KNIHA “LA CARICATURE 1830-1835”

Beaux Arts nám zaslalo oznámenie od vydavateľstva Alan Wofsy Fine Arts zo San Francisca v Kalifornii, USA o vydaní novej, pre nás mimoriadne zaujímavej knihy – veľmi radi vám túto správu sprostredkujeme:

*****

Publication noticeOznámenie vydavateľstva Alan Wofsy Fine Arts LLC

*****

obalkaObálka knihy “La Caricature, 1830-1835”

*****

STRUČNÝ POPIS OBSAHU KNIHY

Časopis “La Caricature” bol v 19. storočí ekvivalentom a predchodcom Charlie Hebdo. Jeho editor Charles Philipon zamestnával najväčších satirických umelcov polovice 19. storočia, ktorými boli predovšetkým Daumier, Grandville, E. Forest, Charlet, Bellange, Travies, Raffet a Gavarni. Toto sa dialo počas obdobia piatich rokov, medzi rokmi 1830-1835.

Hlavnými témami karikatúr boli Louis-Philippe a jeho sprievod politikov Júlovej monarchie. Louis-Philippe, syn vojvodu Orléanskeho, sa dostal k moci po revolúcii 1830 ako Občan Kráľ. Avšak on sa vôbec nezabával na karikatúrach a raz uvrhol Daumiera do väzenia na dobu 6 mesiacov, ešte pred zákazom celého časopisu v roku 1835. Stal sa čoraz viac autoritárskym a nakoniec bol donútený k abdikácii počas revolúcie v roku 1848.

Dosky sú číslované od 1-524, ale približne 62 z nich sú dvojhárky, takže tam je vlastne 462 samostatných výtlačkov.

Georges Vicaire katalogizoval 251 tlačí a 524 doštičiek v roku 1895. Avšak nikdy neboli reprodukované v katalógu, ani nedošlo k jazykovej diskusii v angličtine alebo vydaniu katalógu korpusu tlačovín.

Alan Wofsy Fine Arts zo San Francisca (www.art-books.com) na jar roku 2017 vydáva prvý ilustrovaný katalóg všetkých litografií, ktoré boli publikované v časopise La Caricature v rokoch 1830-1835.

Všetky práce sú popísané vo francúzštine a v angličtine a sú usporiadané v poradí v akom sa objavili v pôvodnej publikácii. Obsahuje aj index umelcov a katalóg Georgesa Vicairea z roku 1895 je tiež súčasťou publikácie. Mnohí z umelcov prispievali anonymne a neboli Vicairom rozpoznaní, v súčasnosti sú už identifikovaní. Tam, kde v pôvodnej publikácii neboli popisy dosiek (asi 60 ks z 462), toto nové vydanie teraz obsahuje ich popis vo francúzštine.

Eseje v anglickom jazyku napísali Gordon Norton Ray a Edwin De Turck Bechtel a vo francúzskom jazyku Henri Beraldi a Georges Vicaire.

Všeobecnou editorkou a designérkou je Corine Labridy-Stofle, doktorandka na University of California, Berkeley.

Melissa Bender, PhD, odborná asistentka na University of California, Davis, a Joanna Oseman, profesionálne prekladateľky, vypracovali prehľadný popis každej z karikatúr v anglickom jazyku.

Alan Hyman, editor mnohých katalógov je lektorom.

*****

NIEKTORÉ DIELA UVEREJNENÉ V KNIHE

Jean-Jacques GrandvilleJean-Jacques GRANDVILLE – Zábava a hry na Champs Elysée

*****

Honore DaumierHonoré DAUMIER – Dobrý Bože! Aká odporná scéna!

*****

bouquetAuguste BOUQUET – Ľud prevádzajúci kráľovské tance

*****

* Náhľad knihy”La Caricature, 1830-1835″ v PDF formáte si môžete pozrieť TU

*****

  • Túto jedinečnú knihu je možné si objednať na vyššie uvedenej e-mailovej adrese vydavateľa Alan Wofsy Fine Arts LLC, San Francisco, Kalifornia.

           Odporúčame všetkým milovníkom umenia karikatúry a cartoon art!

*****

* Zdroj: Beaux arts


DAUMIER A TÍ DRUHÍ V BRATISLAVE

V Galérii Francúzskeho inštitútu na Sedlárskej ulici č. 7 v Bratislave bola nedávno otvorená výstava, ktorú by si nemal nechať ujsť žiadny milovník umenia karikatúry. Prináša totiž jedinečnú kolekciu jedného z najväčších majstrov v celej histórii karikatúry, často označovaného za Homéra buržoázie, či dokonca za Michelangela karikatúry.

*****

Daumier-plagat

Plagát výstavy s jednou z Daumierových karikatúr

*****

Výstava nesie názov „Daumier a tí druhí“ s podtitulom “Francúzska karikatúra XIX. storočia” a je výberom z bohatých grafických zbierok kaštieľa (dnes múzea) vo Svätom Antone pri Banskej Štiavnici, ktorý kedysi patril k majetku významného rodu Coburgovcov. Filip Coburg bol známy ako veľký milovník umenia a zberateľ grafiky. Veľké množstvo grafických listov možno obdivovať na chodbách kaštieľa a dokonca celá Filipova prezliekáreň je dekorovaná karikatúrami publikovanými v časopisoch „La Silhouette“, „Le Charivari“ a „La Caricature“.

Výstavu pripravili Múzeum vo Svätom Antone a Francúzsky inštitút v spolupráci s Asociáciou teoretikov, kritikov a historikov výtvarného umenia.
Kurátorom výstavy je PhDr. Miroslav Procházka
Trvanie výstavy: od 9. februára do 3. marca 2017

*****

Honore Daumier 1Hlavnou „hviezdou“ tejto jedinečnej výstavy je pochopiteľne Honoré Daumier (viď foto) – osobnosť, bez ktorej si nemožno predstaviť žiadne pojednanie o dejinách karikatúry. Počas svojho plodného života vytvoril viac ako 4000 litografií, charakteristických svojím satirickým zameraním, karikujúcim postavy vtedajšieho politického establišmentu ako aj móresy buržoáznych vrstiev.

Honoré Victorin Daumier sa narodil dňa 26. februára 1808 v Marseille v rodine umeleckého sklára a rámara. Talentovaný mladík rozvíjal svoje nadanie najprv pod vedením maliara Alexandra Lenoira, neskôr navštevoval hodiny maľby na Akademii Suisse. Pravidelne navštevoval múzeum v Louvri, kde kreslieval podľa predlôh starých majstrov. Oboznámil sa s novou progresívnou grafickou technikou – litografiou, ktorá mu učarovala širokými možnosťami vyjadrenia a využitia. Svoju prvú litografiu uverejňuje v roku 1829 a hneď sa stáva pravidelným prispievateľom časopisu „La Silhouette“, pre ktorý tvorí satirické karikatúry. Následne v roku 1931 prechádza do novovzniknutého časopisu „La Caricature“, ktorý je hlavným médiom protivládnej opozície. Za karikatúru zosmiešňujúcu kráľa Ľudovíta Filipa je odsúdený na polroka do väzenia. V roku 1835 vzniká časopis „La Charivari“ (namiesto zakázaného časopisu „La Caricature“), pre ktorý Daumier tvorí počas zvyšku svojho aktívneho života. Jeho tvorba sa vždy vyznačovala silným sociálnym cítením, pravidelne poukazoval na ťažký život najchudobnejšieho obyvateľstva. Okrem karikatúry dosiahol mimoriadne výsledky i v maliarskej a sochárskej tvorbe. V roku 1835 kulminuje u Daumiera ťažká očná choroba, ktorá nakoniec spôsobí jeho úplnú slepotu. O štyri roky neskôr Honoré Daumier v chudobe a zabudnutý zomiera. Jeho dielo však prežilo dodnes a predstavuje rozhodujúci míľnik v rozvoji modernej karikatúry.

*****

faces_DaumierUkážka karikatúr Honoré Daumiera (nie sú súčasťou tejto výstavy)

*****

Honoré DAUMIER – Litografia z cyklu “Parížske byty”

*****

Daumierovu expozíciu rovnocenne dopľňajú diela ďalších štyroch významných francúzskych umelcov tých čias, ktorými boli Charles Vernier (1813-1892), Philippe Jacques Linder (1835-1914), Antony Paul Emile Morlon (1845-1905), Eugéne Guérard (1821-1866) a Henri-Auguste Pingot (1848-1870). Vernier sa venoval podobnému tematickému okruhu ako Daumier a podobne ako on bol za svoju satirickú tvorbu uväznený. Spolupracoval s časopisom “Le Charivari” a novinami “Journal de rire”. Na výstave je predstavený jeho rozsiahly súbor litografií z cyklu “La Crinolinomania”. Linder, Morlon a Guérard pôsobili ako portrétisti a žánroví maliari a sporadicky sa venovali aj satirickej tvorbe.

*****

NIEKOĽKO FOTOGRAFIÍ Z VÝSTAVY:

KutscherfeldPalaceBA

Francúzsky inštitút v Bratislave

*****

MSA-Daumier-vernisaz1Slávnostné otvorenie výstavy “Daumier a tí druhí” vo Francúzskom inštitúte

*****

Pohľad na expozíciu v Galérii Fracúzskeho inštitútu v Bratislave

*****

Ešte jeden pohľad na vystavené litografie

*****

 

 Honoré DAUMIER – Litografia z cyklu “Aktuality”

*****

 Honoré DAUMIER – Litografia z cyklu “Schválená železničná doprava”

*****

 Honoré DAUMIER – Litografie z cyklu “Aktuality”

*****

 Charles VERNIER – Litografie z cyklu “Krinolínománia”

*****

 Antony Paul Emile MORLON – Litografie z cyklu “Les petites dames”

*****

Philippe Jacques LINDER – Litografie z cyklu “Múzeum správania sa”

*****

 Henri-Auguste PINGOT – Litografie z cyklu “Výletný vlak”

*****

 Eugéne GUÉRARD – Litografie z cyklu “Prázdniny”

*****

* Zdroj: Institut Francais Bratislava, Múzeum vo Svätom Antone, Wikipédia, Cartoon Gallery


FRANCE CARTOONS – MAGAZÍN Č. 1

Kolegovia z Francúzka nám poslali správu o založení nového časopisu pre karikaturistov publikujúcich vo frankofónnej tlači:

*****

WEB-MAG FRANCE-CARTOONS JE ONLINE

LogoFrance-CartoonsBaseCarre2017Noir

Web-Magazín od France-Cartoons č.1 je prístupný on-line s nasledujúcim obsahom: Le Fecxit, pohľadnice, Castelnaudary, Tomi Ungerer, Gotlib podľa Kichku, Mix a Remix, Angelo Di Marco, Tassuad, vitajte na Red, Knihy od Chimulusa, Cambon, Large a Tignous, Schlingo od Gaba a Retroscopy od Profesora JM.

Časopis je online na tomto linku: http://www.france-cartoons.com/le-webmag-de-france-cartoons-n-zero/ Môžete kliknúť aj na obálku.

Ak chcete zobraziť časopis na celú stránke kliknite na malý štvorček v pravom dolnom rohu (vedľa ISSUU).

Ak chcete, môžete si časopis aj stiahnuť:
K dispozícii sú 2 verzie na stiahnutie: Prvá presnejšia, ale náročnejšia na prevzatie, druhá menej objemná, avšak o niečo menej presná.
Na tomto odkaze si môžete tiež pozrieť predchádzajúce čísla…

Príjemné čítanie!

Pierre BALLOUHEY                                                                                     Prezident France-Cartoons

*****

france-cartoons-mag1couveObálka nového magazínu karikaturistov frankofónnej tlače “FRANCE-CARTOONS”

*****

* Zdroj: Pierre Ballouhey (FR)


EURÓPA VOLÁ !

europe-calling-logo

V roku 2017 uplynie už 25 rokov od podpísania Maastrichtskej zmluvy: rodného listu Európskej únie a eura. Mesto Maastricht a provincia Limburg na oslavu tejto veľkej historickej udalosti organizujú v období od júla 2016 do septembra 2017 širokú škálu podujatí pod spoločným názvom “EURÓPA VOLÁ !” (Europe Calling !)
Najzaujímavejšie pre nás je, že v rámci tohto cyklu podujatí sa uskutoční niekoľko medzinárodných výstav karikatúry, reflektujúcich históriu a život Európskej únie očami mnohých vynikajúcich európskych karikaturistov.

*****

invit1

OTVORENIE SÉRIE VÝSTAV
2. december 2016 – 24. február 2017

Séria výstav “Scherts”, “Vrijmoedig” a “Ontgrensd” pozostáva z karikatúr a fotografií, ktorých predmetom je meniaca sa tvár Európy. Tieto tri výstavy budú prebiehať od 2. decembra 2016 do 24. februára 2017 v Maastrichte v Holandsku. Séria výstav, nazvaná “Vastgelegd & Getekend” je organizovaná ako súčasť programu “Europe Calling !” k 25. výročiu podpisu Maastrichtskej zmluvy. V piatok 2. decembra o 11. hodine kráľovský komisár Theo Bovens uvedie oficiálny otvárací ceremoniál v budove Provinčnej vlády v Maastrichte, na mieste, kde to všetko pred 25 rokmi začalo.

invit2

*****

SCHERTS (ŽART- od Maastrichtu po Brexit)
2. december 2016 – 24. február 2017

Výstava “Scherts” (Žart) reflektuje celé obdobie od podpisu Maastrichtskej zmluvy v roku 1992 a založenia Európskej únie až po krízu eura a Brexit. Karikatúry v seriáli “Žart” ukazujú, ako bol európsky projekt od samého začiatku podrobený výsmechu. “Veľké myšlienky” bývajú často zakotvené v kontroverzii zvláštnych záujmov a nedorozumenia. Výstava sa bude konať v budove Provinčnej vlády.

scherts

*****

VRIJMOEDIG (Voľne)
2. december 2016 – 24. február 2017

Výstava “Vrijmoedig” (Voľne) sa bude konať v Centre keramiky a ponúka výber karikatúr z karikaturistickej súťaže “Štyri slobody 2016”, organizovanej Federáciou karikaturistických organizácií v mene Rooseveltovej nadácie. Limburský karikaturista Ruben L. Oppenheimer získal v tejto súťaži druhú cenu. Výstava prináša sto karikatúr od 25 medzinárodných karikaturistov. Roosevelt Foundation poskytla tieto diela k dispozícii bezplatne.

*****

ONTGRENSD (Bez hraníc)
2. december 2016 – 24. február 2017

Výstava “Ontgrensd” (Bez hraníc) prezentuje fotografie z 20 výnimočných situácií pozdĺž hranice Limburgu v minulosti i v súčasnosti. Limburg sa nachádza, koniec koncov tam, kde sa Holandsko pripája k zvyšku Európy. Podlhovastý tvar provincie znamená, že zdieľa 351 kilometrov hraníc s Belgickom a Nemeckom a “len” 113 kilometrov hranice so zvyškom Holandska. Kolekcia bola zostavená pod vedením Nadácie vplyvu a bude vystavená v divadle “Theater aan het Vrijthof”.

*****

NIEKOĽKO PRÁC Z VÝSTAVY “SCHERTS” (ŽART)

kuczynski-plPawel KUCZYNSKI (Poľsko)

*****

sulaj-it

Agim SULAJ (Taliansko)

*****

schopf-atOliver SCHOPF (Rakúsko)

*****

bojesen-dk

Niels Bo BOJESEN (Dánsko)

*****

ruben-nlRUBEN (Holandsko)

*****

* Viac info nájdete tu: http://www.artof-museumprojecten.nl/work/international-cartoonexhibition/


HOMMAGE À STEFAN DESPODOV

Hoci už prešiel viac ako rok a pol od chvíle keď nás náš priateľ Stefan Despodov, vynikajúci umelec z Bulharska, navždy opustil, jeho excelentné umelecké dielo tu ostáva s nami a veľmi intenzívne nám ho pripomína.

podpis-stefan-despodov

Často a s veľkou úctou na Stefana spomínajú jeho priatelia a obdivovatelia jeho tvorby v rodnom Bulharsku, ale i v mnohých krajinách Európy a sveta.

Veľmi sme sa preto potešili informáciám o najnovších výstavných podujatiach na počesť Stefana Despodova, ktoré nám sprostredkovala pani Elena Arnaudová, bývalá riaditeľka Bulharského kultúrneho inštitútu v Bratislave, ktorá je blízkou priateľkou Stefanovej manželky:

VÝSTAVA V SOFII

V hlavnom meste Bulharska Sofii, v Divadle Ivana Vazova bola pred niekoľkými dňami slávnostne otvorená výstava “Hommage à Despo”, ktorá predstavuje diela, vytvorené mnohými poprednými bulharskými umelcami špeciálne na počesť Stefana Despodova. Prinášame vám niekoľko ukážok z tejto pozoruhodnej výstavy.

*****

despo4Plagát výstavy “Hommage à Despo”

*****

despo5

*****

despo2

*****

despo1u

*****

  • Viac informácií o výstave “Hommage à Despo” nájdete stránke vesti.bg – kliknite SEM

*****

VÝSTAVA V ZÜRICHU

Ďaľším významným výstavným podujatím je výstava divadelných plagátov Stefana Despodova zo zbierok “Zürcher Hochschule der Künste” v spolupráci s “Museum für Gestaltung” v Zürichu vo Švajčiarsku. Výstava prináša rozsiahly výber z plagátovej tvorby Stefana Despodova a je potvrdením dôstojného miesta autorovej tvorby v európskom a svetovom kontexte a jeho umeleckom prínose do tvorby európskeho divadelného plagátu. Prinášame vám niekoľko ukážok Despodovovej plagátovej tvorby.

despodov-konzul

*****

despodov-bison-cg

*****

despodov-democratie

*****

  • Viac info o výstave divadelného plagátu Stefana Despodova nájdete na webstránke eMuseum – kliknite SEM

*****

SPOMIENKA Z KREMNICE

A na záver pridáme foto Stefana Despodova ako si ho pamätáme my z Kremnických Gagov 2013, na ktorých mu Akadémia humoru udelila prestížne ocenenie “Zlatý Gunár” za jeho karikaturistickú tvorbu, v ktorej Stefan zanechal rovnako výraznú stopu ako v plagátovej tvorbe.

 Stefan Despodov s Diplomom a cenou Zlatý Gunár

*****

  • Cartoon Gallery mala tú česť spolupracovať so Stefanom Despodovom a pripravila aj veľkú reprezentatívnu výstavu, ktorá predstavila rozsiahlu kolekciu prác z jeho karikaturistickej tvorby – môžete si ju pozrieť na tomto linku: http://www.cartoongallery.eu/vystavy/46/

*****

* Zdroj: Elena Arnaudová (BG/SK), eMuseum (CH), Vesti (BG), Archív Cartoon Gallery (SK)


KREMNICKÉ GAGY 2016

26. 8. – 28. 8. 2016

Tridsiatyšiesty ročník Európskeho festivalu humoru a satiry bol v znamení pocty karikatúre viac ako iné ročníky. Do uličky slávnych nosov pribudol Kornel Földvári, bez ktorého by karikatúra v spoločenskom vnímaní nebola ani tou rozprávkovou Popoluškou ako je teraz. V programe KORNELIÁDA spomínala na pravého GENtlemana jeho družina: Daniela Kapitáňová, Fero Jablonovský, Rasťo Piško, Peter Krištúfek a Dušan Dušek. Programu sa zúčastnila nielen Naďka Földváriová, ale dokonca aj Kornel osobne, aj keď (ako inak) iba v kreslenom fime.

Tento rok boli nominovaní karikaturisti: Volodimir KAZANEVSKY (UA), Trayko POPOV (BG), Stanisław GAJEWSKI (PL), Gergely BACSA (HU), Pavel MATUŠKA (CZ), Walter IHRING (SK) a Boris FARKAŠ (SK).

Akademikom za karikatúru bol Peter Homola. Prebehla tradičná dražba čistého papiera, Improkarikatúra bola na tému Hranice humoru. Sprievodnou výstavou bol výber najlepších prác z doterajších ročníkov Zlatého súdka.
Ocenenie Zlatý gunár získali Pavel Matuška a Walter Ihring.
Prezidentom bol Marián Labuda, ktorý dostal ocenenie za celoživotné dielo.

Ostatné podrobnosti o festivale nájdete na stránke http://www.gagy.eu/

Fero Jablonovský
dramaturg KG
Písané pre e-GAG a Cartoon Gallery

*****

 Kremnica opäť metropolou humoru – na snímke Pavel Matuška (CZ) a Peter Homola (SK)

*****

 Kornel Földvári v Uličke slávnych nosov

*****

Kornel FoldváriKornel Földvári v kreslenom filme

*****

 Otvorenie výstavy “Zlatý súdok” – zľava: dramaturg Fero Jablonovský, riaditeľ festivalu Ján Fakla, organizátor súťaže Zlatý súdok Fedor Vico

*****

 Pavel Matuška (CZ) kreslí na vernisáži výstavy nominovaných karikaturistov na cenu Zlatý gunár

*****

 Volodimir Kazanevsky (UA)

*****

 Trayko Popov (BG)

*****

 GajewskiStanislaw Gajewski (PL)

*****

Gergely Bacsa (HU)Gergely Bacsa (HU)

*****

Dana Zacharová (SK)Dana Zacharová (SK)

*****

 Walter IhringWalter Ihring (SK)

*****

Boris Farkaš (SK)Boris Farkaš (SK)

*****

 Improkarikatúra – kreslenie na tému “Hranice humoru”

*****

 Improkarikatúra – v popredí Fedor Vico (SK) a Stanislaw Gajewski (PL)

*****

 Ivan Popovič (SK) so svojou kresbou

*****

Prestížnu cenu Zlatý gunár získal Pavel Matuška (CZ) na snímke spolu s dramaturgom festivalu Ferom Jablonovským

*****

* Text a foto: Fero Jablonovský (SK)


VÝSTAVA “FACING THE CLIMATE” V BRATISLAVE

Do Bratislavy v týchto dňoch prichádza mimoriadny výtvarno-ekologický projekt, ktorý vznikol z iniciatívy Švédskeho inštitútu v Štokholme – výstava karikatúr nazvaná “Facing the Climate”, ktorej cieľom je upozorniť na naliehavé otázky klimatických zmien a potrebu trvalo udržateľného rozvoja. Táto výstava už od roku 2009 putuje po mnohých krajinách sveta (viď mapa nižšie) a zhliadlo ju už viac ako 370 000 ľudí a ešte oveľa viac sa k nej pripojilo prostredníctvom digitálnych médií.

FtC mapMapa putovania výstavy “Facing the Climate” po svete

*****

FtC-SKPlagát výstavy “Facing the Climate” v Bratislave

*****

Švédsky inštitút v Štokholme a Švédske veľvyslanectvo vo Viedni v spolupráci so Slovenským inštitútom vo Viedni, Rakúskym kultúrnym fórom v Bratislave, Múzeom karikatúry v Kremse a Univerzitou úžitkového umenia vo Viedni predstavujú výstavu “FACING THE CLIMATE” v budove Rakúskeho kultúrneho fóra na Hodžovom námestí v Bratislave. Výstava prináša okrem prác piatich etablovaných švédskych a piatich rakúskych karikaturistov, tiež diela piatich slovenských karikaturistov na tému klimatických zmien.

VYSTAVUJÚCI AUTORI:

ŠVÉDSKO:

  • Love ANTELL
  • Magnus BARD
  • Riber HANSSON
  • Helena LINDHOLM
  • Karin SUNVISSON

RAKÚSKO:

  • Andrea Maria DUSL
  • Jeffrey GUAN
  • Bruno HABERZETTL
  • Nicolas MAHLER
  • Janina WEGSCHEIDER

SLOVENSKO:

  • Karol ČIZMAZIA
  • Kazo KANALA
  • Vojtech KRUMPOLEC
  • Bobo PERNECKÝ
  • Laco TORMA

Otvorenie výstavy: 31. mája 2016 o 17,30 hod.

Trvanie výstavy: 1. – 30. jún 2016

Tešíme sa na Vašu návštevu!

*****

KATALÓG VÝSTAVY

Katalog<<< Pre  otvorenie katalógu kliknite na obálku >>>

*****

FOTOREPORTÁŽ Z VERNISÁŽE VÝSTAVY “FACING THE CLIMATE”

Rakuske kulturne forumRakúske kultúrne fórum na Hodžovom námestí v Bratislave

*****

FtC BA 34mVstup do budovy Rakúskeho kultúrneho fóra v Bratislave zdobí plagát výstavy “Facing the Climate”

*****

FtC BA 11dfmVernisáž výstavy poctilo svojou návštevou množstvo vzácnych hostí

*****

 Pred zahájením – zľava: J.E. Helen Eduards – veľvyslankyňa Švédskeho kráľovstva, J.E.Helfried Carl – veľvyslanec Rakúskej republiky, Wilhelm Pfeistlinger – riaditeľ Rakúskeho kultúrneho fóra

*****

FtC BA 13dfmSlávnostné otvorenie výstavy “Facing the Climate”

*****

 Veľvyslankyňa Švédskeho kráľovstva J.E. Helen Eduards

*****

FtC BA 35mVeľvyslanec Rakúskej republiky J.E. Helfried Carl

*****

 Riaditeľ Rakúskeho kultúrneho fóra Wilhelm Pfeistlinger

*****

FtC BA 49mVnímavé publikum

*****

FtC BA 15dfmPrítomným sa prihovoril aj slovenský karikatursta Kazo Kanala

*****

FtC BA 19dfmPríjemnú atmosféru svojou hudobnou produkciou vytvorili Zuzana Mikulcová a Michal Šelep

*****

FtC BA 27dfm   Spoločná snímka vystavujúcich slovenských karikaturistov – zľava: Vojtech Krumpolec, Kazo Kanala,     Karol Čizmazia, Bobo Pernecký, Laco Torma

*****

FtC BA 18dfmPred panelom s tvorbou Boba Perneckého – zľava: Kazo Kanala, Karol Čizmazia, Bobo Pernecký

*****

FtC BA 03dfmVojtech Krumpolec a jeho expozícia

*****

FtC BA 05dfmKarol Čizmazia pri svojom paneli

*****

FtC BA 46mPrehliadka vystavených diel

*****

FtC BA 45mPríležitosť pre množstvo zaujímavých rozhovorov

*****

FtC BA 29dfmx   Z ľavej strany: Karol Čizmazia, Daphne Springhorn (Švédske veľvyslanectvo vo Viedni), Kazo Kanala,   Bobo Pernecký, Vojtech Krumpolec

*****

FtC BA 06dfmS Mgr. Marcelou Mokráňovou z Rakúskeho kultúrneho fóra v Bratislave

*****

FtC BA 01dfmFoto so speváčkou a hudobníčkou Zuzanou Mikulcovou

*****

FtC BA 47mPríjemná atmosféra vernisáže pokračuje…

*****

* Foto: Rakúske kultúrne fórum (foto 1, 2), Mária Krumpolcová, Vojtech Krumpolec, Karol Čizmazia


POSLEDNÁ ROZLÚČKA S ADOLFOM BORNOM

Adol Born-parte


POSLEDNÁ ROZLÚČKA S DUŠANOM POLAKOVIČOM

Parte-Dusan Polakovic

*****


ZOMREL DUŠAN POLAKOVIČ

S veľkým zármutkom sme sa dozvedeli, že 12. mája 2016 vo veku 65 rokov zomrel náš priateľ, významný slovenský grafik, ilustrátor a karikaturista akad. mal. Dušan Polakovič. Jeho nečakaný odchod je veľkou stratou pre celú slovenskú kultúru.

Odpočívaj v pokoji, drahý kamarát! Budeš nám veľmi chýbať.

Dušan Polakovič - R.I.P.Dušan POLAKOVIČ
1. októbra 1950 - 12. mája 2016
R. I. P.

*****

Akademický maliar Dušan Polakovič sa narodil 1. októbra 1950 v Bratislave. V r. 1966 -1970 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave odbor Grafika, v r. 1970 – 72 na Akademii sztuk pieknych vo Varšave a v r. 1972 – 76 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, oddelenie ilustrácie a knižnej tvorby u prof. Albína Brunovského. Pôsobil ako výtvarník v slobodnom povolaní, venoval sa maľbe, grafike, knižnej ilustrácii a karikatúre a v každej z týchto oblastí dosiahol mimoriadne výsledky. Bol vyhľadávaným ilustrátorom, jeho ilustrácie sú ozdobou veľkého množstva knižných titulov. Svoje práce vystavoval po celom svete a bol ocenený mnohými významnými oceneniami.

*****

DIELA DUŠANA POLAKOVIČA:

Dušan Polakovič 01

*****

Dušan Polakovič 03

*****

Dušan Polakovič 09

*****

Dušan Polakovič 07

*****

Dušan Polakovič 05

*****

Dušan Polakovič 06

*****

Niekoľko karikatúr Dušana Polakoviča si môžete pozrieť tu:

(Pre zobrazenie na celú obrazovku v režime “Prezentácia” kliknite pod obrázkom na takéto tlačítko )

*****


TVÁROU V TVÁR KLÍME

Stav medzinárodnej klímy je jednou z najväčších výziev 21. storočia, jednou z najdôležitejších otázok našej doby. Je isté, že životné prostredie je možné chrániť len prostredníctvom globálnej spolupráce.

Riber Hansson (SE)Autor diela: Riber HANSSON (SE)

*****

Švédsko je všeobecne známe ako krajina, ktorá berie ochranu životného prostredia a jeho udržateľnosť s mimoriadnou vážnosťou. Ale brať niečo vážne ešte nemusí nutne znamenať, že vnímame danú poblematiku bez humoru. Pre ilustráciu svojho záväzku voči klíme a životnému prostrediu Švédsky inštitút v Štokholme pripravil výstavu “Facing the Climate”, ktorá putuje od roku 2009 po celom svete a v každej krajine je vždy organizovaná v spolupráci s miestnymi karikaturistami a partnermi. Tento projekt, ktorý si kladie za cieľ podporiť diskusiu o trvalo udržateľnom rozvoji, neustále rastie postupne ako sa k nemu pripájajú miestni umelci svojimi príspevkami. Výstava už bola predstavená v mnohých krajinách sveta, ako Srbsko, Malajzia, Sýria, Grécko, Ukrajina, Brazília, Albánsko, Izrael, Rakúsko, Česká republika, Lotyšsko, Južná Afrika, a mnoho ďalších (viď mapa). Počas tohto obdobia ju zhliadlo už viac ako 370 000 ľudí a ešte oveľa viac sa k nej pripojilo prostredníctvom digitálnych médií.

Exhibition tour map

Mapa putovania výstavy “Facing the Climate” okolo sveta (nekompletná)

*****

Švédske veľvyslanectvo vo Viedni v spolupráci so Slovenským inštitútom vo Viedni a Rakúskym kultúrnym fórom v Bratislave, predstavuje výstavu “FACING THE CLIMATE” v Slovenskom inštitúte (Wipplingerstrasse 24 – 26, 1010 Viedeň). Výstava prináša okrem prác piatich etablovaných švédskych a piatich rakúskych karikaturistov, tiež diela piatich slovenských karikaturistov na tému klimatických zmien.

Výstavu uvádzajú:

  • Helen EDUARDS, veľvyslankyňa Švédska v Rakúsku
  • Juraj MACHÁČ, veľvyslanec Slovenska v Rakúsku

Hudobný doprovod:

  • Miloš BIHÁRY, jazzový pianista

VYSTAVUJÚCI UMELCI:

ŠVÉDSKO:

  • Love ANTELL
  • Magnus BARD
  • Riber HANSSON
  • Helena LINDHOLM
  • Karin SUNVISSON

RAKÚSKO:

  • Andrea Maria DUSL
  • Jeffrey GUAN
  • Bruno HABERZETTL
  • Nicolas MAHLER
  • Janina WEGSCHEIDER

SLOVENSKO:

  • Karol ČIZMAZIA
  • Kazo KANALA
  • Vojtech KRUMPOLEC
  • Bobo PERNECKÝ
  • Laco TORMA

Trvanie výstavy: 7. apríl – 6. máj 2016

V spolupráci so Švédskym inštitútom v Štokholme, švédskym veľvyslanectvom vo Viedni, Múzeom karikatúr Krems, Vysokou školou umeleckopriemyselnou a Bundesgymnasium 18 “Klostergasse”.

Tešíme sa na Vašu návštevu!

*****

PosterPlagát výstavy “Facing the Climate” v Slovenskom inštitúte vo Viedni v Rakúsku

*****

FOTOREPORTÁŽ Z VERNISÁŽE VÝSTAVY “FACING THE CLIMATE”

Dňa 6. apríla sa v Slovenskom inštitúte vo Viedni konala vernisáž výstavy “Facing the Climate”, ktorá prezentuje tvorbu švédskych, rakúskych a slovenských karikaturistov vzťahujúcu sa k ochrane životného prostredia.

Boli sme tam a prinášame Vám z tohoto mimoriadneho podujatia nasledujúcu fotoreportáž:

trio 04Slovenskí karikaturisti Karol Čizmazia, Kazo Kanala a Vojtech Krumpolec pri budove Slovenského inštitútu vo Viedni

*****

trio 05xPrezentácia výstavy “Facing the Climate” vo výlohe Slovenského inštitútu vo Viedni

*****

klavir 01Početných vzácnych hostí privítala riaditeľka Slovenského inštitútu vo Viedni PhDr. Alena Heribanová

*****

reci 02V mene hlavného organizátora a iniciátora projektu “Facing the Climate” sa publiku prihovorila veľvyslankyňa Švédskeho kráľovstva v Rakúsku pani Helen Eduards

*****

reci 03V mene Slovenskej republiky prehovoril veľvyslanec Slovenska v Rakúsku Ing. Juraj Macháč

*****

klavir 02xxVirtuóznou hrou na klavíri vernisáž sprevádzal vynikajúci jazzový pianista Miloš Biháry

*****

spol 02Spoločná fotografia – sprava doľava: Veľvyslanec SR v Rakúsku Ing. Juraj Macháč, riaditeľka SIovenského Inštitútu vo Viedni PhDr. Alena Heribanová, veľvyslankyňa Švédska v Rakúsku pani Helen Eduards, slovenskí karikaturisti Kazo Kanala, Karol Čizmazia, Vojtech Krumpolec

*****

kk 01xKazo Kanala pred panelom so svojou tvorbou

*****

be 02Vojtech Krumpolec pred svojou expozíciou

*****

cib 01xxKarol Čizmazia pred svojím panelom

*****

trio 01Vynikajúca atmosféra na vernisáži: Karol Čizmazia, Kazo Kanala, Vojtech Krumpolec

*****

FACING THE CLIMATE – VYSTAVENÉ DIELA:

SE-AntellLove ANTELL (Švédsko)

*****

SE-BardMagnus BARD (Švédsko)

*****

SE-HanssonRiber HANSSON (Švédsko)

*****

SE-LindholmHelena LINDHOLM (Švédsko)

*****

SE-SunvissonKarin SUNVISSON (Švédsko)

*****

AT-DuslAndrea Maria DUSL (Rakúsko)

*****

AT-GuanJeffrey GUAN (Rakúsko)

*****

AT-HaberzettlBruno HABERZETTL (Rakúsko)

*****

AT-MahlerNicolas MAHLER (Rakúsko)

*****

AT-WegscheiderinJanina WEGSCHEIDERIN (Rakúsko)

*****

SK-CizmaziaKarol ČIZMAZIA (Slovensko)

*****

SK-KanalaKazo KANALA (Slovensko)

*****

SK-KrumpolecVojtech KRUMPOLEC (Slovensko)

*****

SK-PerneckyBobo PERNECKÝ (Slovensko)

*****

SK-TormaLaco TORMA (Slovensko)

*****


ZOMREL OTON ANTON REISINGER

V stredu 6. apríla 2016 vo veku 89 rokov zomrel Oton Anton Reisinger, legendárny chorvátsky karikaturista a veľká osobnosť európskej a svetovej karikatúry.

Oton Anton Reisinger - R.I.P.Oton Anton REISINGER
  4. október 1927 - 6. apríl 2016
R. I. P.

*****

Oton Anton Reisinger sa narodil v Rankovci, Murska Sobota 4. októbra 1927. Bol absolventom architektúry a jeho prvé karikatúry boli uverejnené ešte počas jeho štúdia na strednej škole v týždenníku “Šilo” v roku 1942. Neskôr kreslil karikatúry pre Študentski list a Kerempuh až do roku 1950, a následne prešiel do denníka Vjesnik, pre ktorý každý deň ostro komentoval aktuálne udalosti prostredníctvom hlavných postáv svojich kresieb Peru, Kláry a Štefeka. Reisingerove karikatúry boli uverejnené aj mimo Chorvátska – napr. v nemeckom časopise Quick, holandskom časopise Panorama a švajčiarskom Nebelspalteri. Oton Reisinger vydal tiež niekoľko kníh (Amor, Amor, Rat i mir; Pero; Stefekove pustolovine). V roku 1984 bol ocenený cenou Vladimira Nazora za celoživotné dielo. Oton Anton Reisinger bol laureátom celého radu prestížnych ocenení z karikaturistických súťaží a festivalov po celom svete. Počet jeho prác môžeme len odhadovať – pravdepodobne existuje viac ako 70.000 jeho umeleckých diel. Oton Anton Reisinger zomrel 6. apríla 2016.

*****


NIEKOĽKO KRESIEB OTONA ANTONA REISINGERA:

Oton Anton Reisinger

*****

Oton Anton Reisinger (HR)

*****

Oton Anton Reisinger *****

* Zdroj: Hrvatsko društvo karikaturista (Združenie chorvátskych karikaturistov) (HR)


CENA TREBBIA ZA TVORIVÚ ČINNOSŤ

Trebbia Award

*****

Trebbia

*****

* Zdroj: Milan Sládek (DE/SK)


ZOMREL TAMÁS CSÁSZÁR

Práve teraz sme sa dozvedeli smutnú správu, že 12. marca 2016 vo veku 68 rokov zomrel Tamás Császár, veľká osobnosť maďarskej a svetovej karikatúry. Odpočívaj v pokoji!

Tamas Csaszar-RIPTamás CSÁSZÁR
1948 - 2016
R. I. P.

*****

Spomienky na svojho priateľa Tamása Császára nám poslal Dr. Géza Halász, popredný maďarský karikaturista a prezident Karikaturistickej sekcie Národnej únie maďarských novinárov:

Dňa 12. marca po ťažkej chorobe zomrel Tamás Császár. Bol určujúcou osobou Sekcie karikatúry Národnej únie maďarských novinárov a zakladateľom skupiny KOKSZ Group (satirické umenie – sekcia Asociácie maďarských umelcov výtvarného a úžitkového umenia).

Aj keď nikdy nebol ochotný prijať oficiálnu funkciu, v skutočnosti bol vedúcou postavou každej udalosti týkajúcej sa karikatúry.

Začínal v časopise Ludas Matyi už vo veľmi mladom veku a priniesol nový aspekt do maďarského satirického života. Vo svojich dielach reprezentoval vysokú a prísnu kvalitu a to isté očakával aj od svojich kolegov umelcov. Jeho osobná konzistencia nebola vždy jeho kolegami vítaná a často viedla k rozporom. V nemocnici, keď už si bol vedomý skutočnosti, že jeho choroba je v konečnom štádiu, vtipkoval, že mnohí ľudia budú šťastní, keď sa dozvedia o jeho smrti. Na druhej strane tí, ktorí oceňovali jeho kritiku a považovali ju za obohacujúcu, tí, ktorí mali trpezlivosť diskutovať o umení a karikatúre, stali sa jeho ozajstnými priateľmi. Boli nimi mnohí z nás.

Základ jeho celoživotného úsilia je výstižne vyjadrený v slávnom Karinthyho citáte: “Jediná vec, ktorú beriem vážne, je humor.” Tamás netoleroval povrchné žarty bez vtipu a nezmyselné gagy ani zlú kvalitu kresieb. Vždy vyjadroval svoj názor otvorene a nemilosrdne aj voči svojim kolegom. Vystupoval vášnivo proti každej forme lacnej politickej propagandy, rasistickým karikatúram a každému druhu neúctivého zmýšľania voči ľudskému rozumu. Vášnivo vystupoval proti autorom týchto výtvorov.

Pracoval pre Ludas Matyi a publikoval vo viacerých časopisoch; ale v niekoľkých posledných desaťročiach bola jeho publikačná činnosť stále vzácnejšia. V rovnakej dobe sa podieľal viac a viac na organizácii karikatúry, väčšinou však len z úzadia. Organizoval rôzne výstavy z Ráckeve, Viedni, Ríme, Budapešti, alebo len uprostred ulice zo strešnej terasy svojho vlastného bytu. Bol zberateľom materiálov o karikatúre a po mnoho rokov o nej písal eseje… Bohužiaľ nestihol dokončiť svoju knihu. Ale jeho práca sa stala základom cyklu prednášok s názvom “Akadémia karikatúry”, na ktorých vyzýval najznámejších karikaturistov, aby sa podelili o svoje “triky” s verejnosťou.

Karikatúra bola pre Tamása vášnivým záväzkom a rovnaké zaujatie očakával od všetkých svojich kolegov. Jeho prezývka “Stalker” odkazuje na postavu z Tarkovského filmu, ktorá vedie dobrodruhov, utečencov alebo len zvedavcov do nebezpečných a zakázaných zón. Cesta do takýchto zón je plná čudných javov a pascí, ktoré ohrozujú nielen cestujúcich, ale aj samotného sprievodcu. Podľa Tamása úlohou karikatúry v spoločnosti je, aby bola akýmsi druhom sprievodcu, akýmsi “stalkerom”, ktorý nás vedie k pochopeniu, smiechu a poskytuje nám úľavu, aby sme nebrali sami seba príliš vážne. Tamás bol takýmto sprievodcom, ktorý sa snažil, aby nás priviedol k tomuto tajomstvu.

Jeho posledným sprievodcovským počinom bolo, aby pozdravil 95-ročného Tibora Kajana výstavou na jeho počesť; ale nakoniec sa mu nepodarilo sa tam dostať. Pozoroval udalosť už len z nemocničného lôžka. A jej úspech ho urobil šťastným…

Tamás, nezabudneme na Teba! Odpočívaj v pokoji!

Dr. Géza HALÁSZ

*****

Tamas CsaszarTamás CSÁSZÁR (foto: Géza Halász)

*****

Sajdik Ferencz - Csaszar portraitPortrét Tamása Császára od Ferencza Sajdika (HU)

*****

KARIKATÚRY TAMÁSA CZÁSZÁRA

Tamás Császár (HU)

*****

csaszar14

*****

Tamás Császár (HU)

*****

Viac karikatúr Tamása Czászára si pozrite tu:

(Pre zobrazenie na celú obrazovku v režime “Prezentácia” kliknite pod obrázkom na takéto tlačítko )

*****

* Text, foto a karikatúry nám poskytol: Dr. Géza Halász (HU)


POCTA TIBOROVI KAJÁNOVI

Kajan Hommage

*****

Tibor Kajan (HU)

Legendárny karikaturista Tibor Kaján (HU)

*****

Tibor Kaján, ktorý práve dosiahol vek 95 rokov, je jedným z popredných karikaturistov v Maďarsku. Koncepčným spôsobom vyjadrovania, štýlom a expresívnou silou svojho umenia dosiahol v druhej polovici 20. storočia pozoruhodný úspech. Prostredníctvom jeho karikatúr človek pochopí, ako to na svete funguje. Jediná ilustrácia vyjadruje jeho kľúčové vlastnosti. Jeho filozofia ako umelca je evidentná aj z názvu jednej z jeho kníh: “Myslím, teda kreslím”. Prostredníctvom karikatúry odhaľuje skryté súvislosti. Jeho filozofiou je, že karikatúra umožňuje nahliadnuť pod povrch vecí a odhaliť nevyhnutné zákony života.

Počas vojny prežil Tibor Kaján nútené práce, neskôr ako armádny dezertér unikol očakávanému trestu smrti. Po skončení vojny “nedbalo” prijímajúc vtedajší organizovaný duchovný a kultúrny prúd, vyštudoval na univerzite a stal sa zamestnancom “Ludas Matyi” (maďarský satirický časopis), až dovtedy kým vzhľadom na inú náhodu v roku 1964 začal pracovať pre týždenník Tükor (Zrkadlo, neskôr Nové zrkadlo). Tým, že držal dvadsaťpäť rokov “bonusovú hru” dostal druhú možnosť, vhodnejšiu pre jeho celoživotné dielo, sebavedomie, slobodu na tvorbu a experimentovanie. Bola to vtedy nešťastná éra, keď politická propaganda a vrchnosť diktovali hranice tvorby žurnalistike (vrátane karikatúry ako najslobodnejšieho umenia).

* Fotografie: (viď nižšie) 03. 03. 2011 sme oslávili Kajánove 90. narodeniny na ulici pred jeho bytom. Teraz sme usporiadali na jeho počesť výstavu “Hommage a Kaján Tibor”

Dr. Géza HALÁSZ
Prezident karikaturistickej sekcie národného zväzu maďarských novinárov

*****

Tibor Kajan 90

*****

Friends of Tibor Kajan

*****

Friends of Tibor Kajan

*****

KARIKATÚRY TIBORA KAJÁNA:

(For fullscreen presentation in “Slideshow” mode click under the picture to such button)

*****

* Zdroj: Géza Halász (HU)


ZOMREL JOE SZABÓ

Len teraz sme sa s hlbokou ľútosťou dozvedeli smutnú novinu, že 2. februára 2016 vo veku 65 rokov zomrel náš priateľ a kolega, veľká osobnosť sveta karikatúry Joe Szabó. Odpočívaj v pokoji, milý priateľ !

Joe George SzaboJOE SZABÓ
  4. február 1950 - 2. február 2016
R. I. P.

*****

So svojimi spomienkami na Joea Szabóa sa s nami podelil jeho dlhoročný blízky priateľ Joe Békési, vynikajúci karikaturista z  Budapešti v Maďarsku:

Joseph George Szabó, 65-ročný, z North Walesu v Pensylvánii, zomrel v utorok 2. februára 2016 vo svojom dome, len dva dni pred dovŕšením svojich 66. narodenín. Joe sa narodil 4. februára 1950 v Budapešti. Vyštudoval Akadémiu žurnalistiky v roku 1974. Dňa 19. júla 1975 sa oženil. Pri hľadaní slobody sa pár odhodlal na odvážny krok – útek z komunistickej krajiny. Joe bol vášnivým hľadačom rizika, cestovateľom nekonečným svetom a  diskutérom svetového formátu. Nikdy sa nestratil v argumentácii. Joeovi kamaráti ho opísal ako výraznú osobnosť s kontinuálnym smädom po poznaní. Mal celoživotný milostný románik s politikou, plávaním a zbieraním artefaktov z rôznych krajín, ktoré navštívil. Joe založil niekoľko tlačených a elektronických publikácií, väčšinou sa venujúcich (ale neobmedzujúcich sa) rôznorodým reprezentáciám umenia karikatúry. Bývalý redaktor, umelecký riaditeľ a karikaturista spolupracoval s renomovanými európskymi a americkými  novinami a časopismi, bol organizátorom a predsedom medzinárodného festivalu karikatúry, ktorý priviedol do Budapešti profesionálov z viac ako tridsiatich krajín. Medzi Szabóovými najviac cenenými aktivitami treba spomenúť najmä sériu “Najlepšia medzinárodná politická karikatúra našej doby”, ktorá dala možnosť vyniknúť sociálno-politickej karikatúre mnohých svetoznámych karikaturistov z takmer 60 krajín, vrátane štrnástich držiteľov Pulitzerovej ceny. Jeho najznámejšou publikáciou bol časopis “WittyWorld International Cartoon Magazine”, ktorý vychádzal v 103 krajinách po dobu viac ako desať rokov. Joe Szabó je držiteľom dvanástich medzinárodných ocenení, vrátane medzinárodnej ceny International Press Prize z Belgicka a ceny za celoživotný prínos Lifetime Achievement Award z Mexika.

Odpočívaj v pokoji !

*****

Joe Szabo-lectorJoe Szabó ako lektor propagoval karikatúru po celom svete

*****

Joe Szabo books Joe Szabó vydal množstvo kníh o karikatúre

*****

Witty World MagazineJoe Szabó dlhé roky vydával slávny časopis Witty World

*****

* Zdroj: Joe Békési (HU) – text, Huseyin Cakmak (CY) – obrázky: lektor, knihy, Witty World


GERHARD HADERER: THINK BIG !

haderer-photo

Múzeum karikatúry v rakúskom meste Krems an der Donau pripravuje exkluzívnu výstavu diel popredného rakúskeho umelca a karikaturistu Gerharda Haderera (viď foto).

Karikaturmuseum, jedinečné v Rakúsku, predstaví vo svetovej premiére najrozsiahlejšiu výstavu satiry a kritického humoru hviezdneho rakúskeho karikaturistu Gerharda Haderera. Na výstave bude možné obdivovať nové, nikdy na verejnosti nevystavované diela, vytvorené pre karikatúru neobyčajnou technikou. Hadererove vynikajúce karikatúry nie sú nakreslené na papieri, ako je obvyklé, ale namaľované na plátne veľkého formátu dokonalou maliarskou technikou v štýle starých majstrov.

Kreslený humor Gerharda Haderera sa kultivovaným spôsobom vyrovnáva s rôznymi tabu a dvojitou morálkou, nastavuje nekompromisné zrkadlo všetkým ľudským nedostatkom a nedokonalostiam. Bez zbytočného rešpektu sa dotýka i veľmi citlivých tém akými sú politika či náboženstvo – vo svojej tvorbe sa Haderer výsostne umeleckými prostriedkami vyjadruje aj o veciach, ktoré si mnohí ľudia iba myslia, ale boja sa o nich otvorene hovoriť.

Kurátor výstavy – riaditeľ múzea Gottfried Gusenbauer predstaví výstavu 140 originálov a množstvo skíc Gerharda Haderera, ktoré sú pôsobivou kronikou našich čias.

*****

Gerhard Haderer: Think Big !

*****

Vernisáž výstavy “Gerhard Haderer: Think Big !” sa bude konať dňa 27. februára 2016 o 11,00 hod. v Karikaturmuseum Krems an der Donau. Výstava potrvá do 20. novembra 2016. Viac info: www.karikaturmuseum.at

Všetkým obdivovateľom vysokokvalitnej karikatúry túto výstavu vrelo odporúčame!

*****

Ako pozvanie na návštevu tejto skvelej výstavy Vám ponúkame náhľad na niektoré z vystavených diel Gerharda Haderera:

Gerhard Haderer

*****

Gerhard Haderer

*****

Gerhard Haderer

*****

Gerhard Haderer

Autor diel: Gerhard Haderer (Rakúsko)

*****

* Zdroj: Gerhard Haderer (AT)


BRITSKÁ POLITICKÁ KARIKATÚRA ROKA 2015

briitish political cartoon 2015Karikatúra: Peter Brookes (GB)

*****

Utopené sýrske dieťa je témou najlepšej politickej karikatúry roka v Británii

Francisco Punal Suarez

.

Napísal: Francisco Punal Suarez (Španielsko)                                    pre e-magazín „Mundiario“

.

Galéria Ellwood Atfield v Londýne s podporou niekoľkých sponzorov vybrala ľudovým hlasovaním na svojej webovej stránke najlepšiu politickú karikatúru roka.

Hrozný obraz, obraz hanby, neznesiteľný obrázok: Trojročné sýrske dieťa sa utopilo v tureckých vodách počas pokusu svojej rodiny, utekajúcej pred vojnou zúriacou v ich krajine, dostať sa na grécky ostrov Kos.

Volalo sa Aylan Kurdi. Jeho fotografia bola výkrikom varovania svetu, ale najhoršie je, že deti stále zomierajú v snahe preplaviť sa cez more, a tisíce utečencov je v Európe odmietnutých.

Peter Brookes, umelec britského denníka The Times, tento príbeh transformoval na kritickú správu, ktorá nám ukazuje, ako neskoro prichádza európska záchrana – až vtedy, keď už na okraji pláže leží utopené dieťa.

Jeho práca získala ľudovým hlasovaním na webovej stránke najviac hlasov spomedzi 28-mich nominovaných prác a stala sa tak najlepšou politickou karikatúrou roku 2015 vo Veľkej Británii. Na slávnostnom odovzdávaní cien, organizovanom Ellwood Atfield Gallery v Londýne za podpory niekoľkých sponzorov, sa zúčastnili stovky karikaturistov, kultúrnych osobností a politikov, na podujatí, ktoré potvrdzuje hodnotu karikatúry a jej vplyv na sociálnu kritiku a myslenie spoločnosti.

Druhé miesto obsadil Bob Moran z Daily Telegraph s kresbou s názvom “Práca nefunguje”, ktorá znázorňuje dlhý rad nezamestnaných, v ktorom sa objavujú aj bývalí vodcovia Labour Party.

Výber najlepšej karikatúry roka je iniciatívou, ktorá by pokojne mohla prebiehať aj v Španielsku ako podnet pre prácu karikaturistov, veľmi postihnutých prepúšťaním tisícov nich z periodík, pre ktoré v tejto krajine pracovali a kde je stále ťažšie zarábať si takouto prácou na živobytie.

Francisco PUNAL SUAREZ                                                                                                 (autor článku je španielsky novinár a fotograf)

*****

Viac info: http://www.ellwoodatfieldgallery.com/

*****

* Zdroj: Francisco Punal Suarez (Španielsko)


BUMERANG SA VRÁTIL !

Bumerang

*****

Viete brať humor športovo?
Alebo viete brať šport s humorom?
Každú druhú sobotu k vám priletí bumerang v podobe humoristicko-satirického časopisu.
Bude vložený ako samostatná príloha do denníka Šport a tento prelet (či dolet ?) sa bude opakovať pravidelne každé dva týždne.
Časopis má 16 strán a nájdete v ňom príspevky mnohých známych i menej známych humoristov a satirikov.
Ale okrem humoru tam nájdete i reportáže, pri čítaní ktorých vás smiech čoskoro prejde.

*****

Návrat takého kvalitného humoristicko-satirického časopisu, akým bol a bude BUMerang, je v slovenskom kontexte (a nielen v ňom) nesporne udalosťou veľkého kultúrneho významu. Že sa máme naozaj na čo tešiť, dokazuje už titulná strana časopisu, ktorú vám ako chuťovku v predstihu ponúkame.

*****

BUMerang-1 strana

*****

* Zdroj: Fedor VICO, zakladateľ a hlavný redaktor BUMerangu


KREMNICKÉ GAGY 2015

V dňoch 28. až 30. augusta sa konal 35. ročník Európskeho festivalu humoru a satiry Kremnické gagy. Tohtoročným prezidentom bol Bolek Polívka, spomedzi akademikov by som rád spomenul Borisa Hybnera (pohybové vystúpenia) a Dušana Dušeka (literatúra). Jedným z vrcholov bolo predstavenie Milana Lasicu, ktorý zároveň so Stanom Dančiakom a Rasťom Visokaim získali cenu za celoživotné dielo. Budem sa však venovať predovšetkým karikatúram, podrobnejšie informácie o celom festivale nájdete na http://www.gagy.sk/

Hneď v úvode festivalu bola otvorená výstava diel inšpirovaných fenoménom Bolek Polívka a vernisáž najlepších diel zo súťaže Archikatúra. Po nej bol v Uličke slávnych nosov odhalený nos Svetozárovi Mydlovi, okrem iného i autorovi loga Kremnických gagov. Nasledovala vernisáž nominovaných karikaturistov s dražbou čistého papiera. Čistý papier bol tento rok vydražený za 111 EUR. Úspešnou dražiteľkou sa stala Priska Knappová, ktorá si okrem vydraženého papiera, následne obohateného o kresby prítomných karikaturistov, doplnila svoju niekoľkoročnú zbierku aj o bonusové kresby, ktoré jej venoval J. Cajchan. Ospravedlnili sa Břetislav Kovařík a Malgorzata Lazarek.

Témou tohtoročnej Improkarikatúry boli Mince (pri príležitosti 125. výročia kremnického Múzea mincí a medailí). Na fotografiách vidno bohatú účasť i tvorivú, radostnú atmosféru.
Z karikaturistov si Zlatého gunára odniesli Rasťo Visokai za celoživotné dielo a v kategórii Karikatúra a iné výtvarné diela Poľka Malgorzata Lazarek.

Fero JABLONOVSKÝ, dramaturg
Pre Cartoon Gallery a E-gag

*****

 Prezident tohtoročných Kremnických gagov Bolek Polívka, vpravo riaditeľ festivalu Ján Fakla

*****

 Vernisáž výstavy “Archikatúra”

*****

 Dražba čistého papiera – kreslí Dana Zacharová (Slovensko)

*****

 István Kelemen (Maďarsko)

*****

 Tsocho Peev (Bulharsko)

*****

 Fedor Vico (Slovensko)

*****

 Rasťo Visokai (Slovensko)

*****

 Vojtech Krumpolec (Slovensko)

*****

 Originál, tento rok vydražený za 110 €

*****

 Prvé osobné stretnutie: Fedor Vico, Rasťo Visokai a Juraj Cajchan (rodák zo Slovenska, od roku 1968 žijúci vo Švédsku)

*****

 Fedor Vico na Gagoch už intenzívne pripravoval nový BUMerang

*****

 Improkarikatúra na tému Mince: Vico, Peev, Kelemen, Krumpolec a ďalší

*****

 Popovič, Sliacky, Pernecký

*****

 Zacharová, Visokai, Krumpolec

*****

 S Rasťom Visokaiom (vľavo), ktorý získal Zlatého gunára za celoživotné dielo, práve v deň svojich 74 narodenín

*****

 Zlatého gunára za svoju kolekciu získala Malgorzata Lazarek z Poľska

*****

 Malgorzata Lazarek (PL) so Zlatým gunárom

*****

* Text a foto: Fero JABLONOVSKÝ (SK)


PRVÉ OHLASY NA KREMNICKÉ GAGY 2015

Pozrite si aj prvé ohlasy v médiách na festival Kremnické gagy 2015:

http://kultura.pravda.sk/divadlo/clanok/366193-kremnica-pukala-od-smiechu/
http://www.etrend.sk/relax/kremnicke-gagy-2015.html
http://www.teraz.sk/kultura/kremnicke-gagy-nos-ulicka-mydlo/153066-clanok.html
http://www.teraz.sk/kultura/kremnicke-gagy-den-druhy/153150-clanok.html
http://ziar.sme.sk/c/7989511/anticena-trafena-hus-sa-dostala-k-pellegrinimu-takto-sa-tvaril.html

*****

* Zdroj: Ján FAKLA, riaditeľ festivalu Kremnické gagy, Kremnica (SK)


KREMNICKÉ GAGY 2015: PROGRAM KARIKATÚRY

V dňoch 28. až 30. augusta 2015 sa v starobylom meste Kremnica uskutoční už 35. ročník Európskeho festivalu humoru a satiry Kremnické gagy 2015. Tento dnes už svetoznámy multižánrový festival opäť prinesie 3 dni výbornej a inteligentnej zábavy plné humoru vo všetkých jeho rôznorodých podobách – svoj originálny a predovšetkým humorný pohľad na svet tu predstaví približne 300 umelcov z mnohých krajín sveta.

KG 15 - plagatPlagát festivalu Kremnické gagy 2015

*****

Program festivalu je štandardne mimoriadne bohatý a pestrý – a ako sa už stalo dobrým zvykom festival poskytuje veľký priestor aj kreslenému humoru a karikatúre, za čo by sme chceli vyjadriť organizátorom vďaku a uznanie.

KREMNICKÉ GAGY 2015 – Program festivalu v kategórii
„KARIKATÚRY A INÉ RECESISTICKÉ VÝTVARNÉ DIELA“

PIATOK 28. augusta 2015

11:30 – 11:45 VERNISÁŽ – BOLEK – maľby, grafiky, fotografie a karikatúry inšpirované fenoménom Polívka
Areál Mestského hradu, Kaplnka sv. Ondreja, Zámocké námestie

12:15 – 12:45 VERNISÁŽ – ARCHIKATÚRA – retrovýstava karikatúr z medzinárodnej súťažnej výstavy
Kultúrne a informačné centrum – 2. poschodie, Štefánikovo námestie

13:00 – 13:30 NOSY HUMORISTOV – odhalenie umeleckého reliéfu nosa slovenského karikaturistu Svetozára Mydla (SK), autor: Ján Konuš, odhaľuje: Daniel Hevier, Fero Jablonovský a spol.
Nádvorie Uličky slávnych nosov, Ul. J. Kollára

14:00 – 15:00 VERNISÁŽ VÝSTAVY KARIKATÚR – vystavujú karikaturisti nominovaní na ocenenie Zlatý gunár v kategórii „Karikatúry a iné recesistické výtvarné diela“:

  • Juraj CAJCHAN (SE)
  • Tsocho PEEV (BG)
  • István KELEMEN (HU)
  • Malgorzata LAZAREK (PL)
  • Břetislav KOVAŘÍK (CZ)
  • Rasťo VISOKAI (SK)
  • Mikuláš SLIACKY (SK)

DRAŽBA ČISTÉHO PAPIERA (s dodatočným kreslením prítomných karikaturistov)
Galéria NBS – Múzeum mincí a medailí, Štefánikovo námestie

19:45 – 21:00 Daniel Hevier (SK): MYDLOVINY – komponovaný program o karikaturistovi a ilustrátorovi Svetozárovi Mydlovi
Klub Labyrint, Štefánikovo námestie

SOBOTA 29. augusta 2015

14:30 – 15:30 IMPROKARIKATÚRY (EU)  – improvizované kreslenie na tému Mince. Kreslia nominovaní a prítomní karikaturisti
Súkromná škola umeleckého priemyslu, Ul. P. Križku

NEDEĽA 30. august 2015

18:00 – 19:30 ZLATÝ GUNÁR + TRAFENÁ HUS
Uletené vyhlásenie laureátov v jednotlivých kategóriách a GRAND PRIX 2015
Moderujú: Jakub Folvarčný & Jakub Nvota
Kino Akropola, Ul. P. Križku

*****

* Podrobné informácie o festivale a kompletný program vo všetkých kategóriách nájdete na webstránke Kremnických gagov: http://www.gagy.sk


ALICA V KRAJINE KARIKATÚRY

Klasický príbeh Lewisa Carrolla “Alica v krajine zázrakov” patrí k najobľúbenejším detským knihám, aké kedy boli publikované. Pôvodné vydanie ilustroval John Tenniel, popredný karikaturista humoristického časopisu Punch. Na oslavu 150. výročia prvého vydania tejto slávnej knihy (1865), Cartoon Museum v Londýne pripravilo novú expozíciu s názvom “Alice in Cartoonland“, ktorej otvorenie je naplánované na 15. júla 2015.

Táto pozoruhodná výstava, ktorej kurátorom je prezident Spoločnosti Lewisa Carrolla Brian Sibley, ukazuje ako karikaturisti, satirici, animátori a grafici v priebehu rokov zobrazovali Alicine dobrodružstvá tak, aby vytvorili politické a sociálne analógie alebo len preto, aby rozosmiali ľudí. Výstava predstavuje diela takých veľkých umelcov ako Low, Vicky, Shepard, Illingworth, Searle, Scarfe, Garland, Steadman, Bell, Rowson, atď. Uvidíte tiež plagáty Alice od Gilroya ako reklamu na Guinness, komiksy predstavujúce Flooka a Snoopyho, stránky z komiksov a grafických románov a originálne animácie z filmu a televízie.

Počas výstavy sa bude konať celý rad špeciálnych podujatí. Výstava v Cartoon Museum v Londýne bude trvať do 1. novembra 2015 – vrelo doporučujeme!

Alice in Cartoonland

*****


VÝZNAMNÉ OCENENIE PRE KREMNICKÉ GAGY

S veľkým potešením sme sa dozvedeli, že Kremnické Gagy – európsky festival humoru a satiry, ktorý je nášmu srdcu blízky aj tým, že pravidelne a dlhodobo poskytuje priestor slovenskej i európskej karikatúre, získal EFFE label, ktorý udeluje Európska asociácia festivalov a ktorý je uznaním najvyššej kvality a zaradením Kremnických Gagov medzi najlepšie európske festivaly.

Srdečne blahoželáme !

*****

kremnicke gagy 2015

*****

effe-labelEFFE label 2015 – 2016

*****

PressRelease-EFFELabel

*****

KG-2015-plagat *****

* Zdroj: Ján Fakla, riaditeľ festivalu Kremnické Gagy, Kremnica, Slovensko


ZÁDUŠNÁ OMŠA ZA KOBRU

Josef Kobra KučeraJosef KOBRA Kučera

*****

Dobrý den,

oznamujeme všem přátelům, kamarádům a známým, že ve středu 29. dubna od 18 hodin proběhne zádušní mše za Josefa Kobru Kučeru. Pokud je vám tato forma duchovního rozloučení blízká, přijďte se podívat do chrámu Panny Marie Sněžné na Jungmannově náměstí. V přilehlém konventu probíhala výstavní část festivalu proti totalitě Mene Tekel, což byla jedna z posledních akcí na které se Kobra podílel. Děkujeme tímto hlavnímu organizátorovi Mene Tekel a tátovu dlouholetému příteli Honzovi Řeřichovi, který tuto formu rozloučení pro Kobru domluvil. Rozhodli jsme se tuto formu rozloučení přijmout i přes to, že Kobra v dospělém věku již věřící nebyl. Jako dítě byl pokřtěný a za mlada ministroval.

Za pozůstalé zdraví

Růžena a Lukáš

*****


SPOMIENKY IVANA HANOUSKA

Na svoje prvé stretnutie s Kornelom Földvárim si zaspomínal významný predstaviteľ českej kultúry Ivan Hanousek – novinár, publicista, teoretik výtvarného humoru (viac ako 1000 článkov o karikatúre a karikaturistoch), zakladateľ súťaže Emil Stadionu, iniciátor založenia České unie karikaturistů, vydavateľ časopisu e-GAG, člen prezídia Bienále Písek, člen mnohých porôt medzinárodných karikaturistických súťaží, prvý zahraničný laureát prestížnej poľskej ceny Eryka Lipinského, laureát Řádu Bílé opice, nositeľ titulu HUDr. (doctor humoris causa).

*****

SEZNÁMENÍ S KORNELEM

Kornela jsem poznal osobně při zasedání jury I. ročníku cartoonbienale v Písku (viď foto nižšie) kdy se sešli hned čtyři znalci žánru „cartoon“ nadnárodního významu. Kornel stojí po pravém boku Kobry, chlapík v bílých kalhotách a kravatě je Mark Bryant (GB). S Bartákem a s Földvárim jsme vyrazili na velký pochod kolem města a byl jsem jím podroben velkému prozkoušení z českých svazků pokleslé či české „nedoporučené“ literatury všeho druhu počínaje Rodokapsy, Rozruchy a Divokými západy, přes Biglese, Foglara, Burrouhgse, Gellnera, Žáka a Radu, Trosku a sci-fi, Wallaceho a Collinse, Batličku, až po Zdenka Buriana, Bimba Konečného, Gusty Kruma a samozřejmě výtvarníky Rychlých šípů. Teprve když jsem prošel úspěšně tímto důkladným testem, došlo i na pár vět o našem dalším společném zájmu – kreslených vtipech. Barták je této dvouhodinové prověrky mých znalostí za turistického pochodu němým svědkem.
Obě Kornelovy knihy, které na dolním snímku stojí před ním na stolku v pražském sídle Slovenského inštitútu
(“Päťadvadsať – kniha o slovenskej karikatúre” a “O karikatúre” – pozn. CG) jsem si později pořídil, abych se od Földváriho dozvěděl i něco o slovenské a zahraniční karikatuře….

Ivan HANOUSEK

*****

Historická snímka – porota Bienále kresleného humoru Písek 2003

Bienále Pisek 2003-porotaPorota Bienále Písek: v popredí v tmavom Ivan Hanousek, tretí zľava v hornom rade Kornel Földvári

*****

fPrezentácia v Slovenskom inštitúte v Prahe – Kornel Földvári, Ivan Popovič, Tomáš Janovic, Kazo Kanala

*****


SPOMIENKY RUDOLFA URCA

O svoje spomienky na Kornela Földváriho sa s nami podelila ďalšia mimoriadna osobnosť slovenskej kultúry: Rudolf Urc – dramaturg, režisér, scénarista, spisovateľ, publicista, vysokoškolský profesor, zakladateľská osobnosť slovenského animovaného filmu; zaslúžil sa o vznik festivalu Bienále animácie Bratislava, stál pri zrode Filmovej a televíznej fakulty VŠMU Bratislava, bol prvým vedúcim katedry animovanej tvorby a taktiež členom organizačného štábu 1. ročníka festivalu Art film v Trenčianskych Tepliciach.

*****

KEĎ ODCHÁDZAJÚ TÍ NAJLEPŠÍ

S Kornelom som sa prvýkrát stretol ešte za čias Mladej tvorby. Doniesol som mu do redakcie jeden či dva pokusy o poéziu a Kornel ma slušne a s úsmevom poslal do … domov. Ušetril ma tak mnohých budúcich sklamaní. Keď sme po rokoch na ten čas spomínali, srdečne sa smial. Pamätal si…

Vtedy som ešte netušil, že raz budem spolupracovať s karikaturistami a so záujmom som čítal Kornelove skvelé profily svetových humoristov v týždenníku Výber. Podnes ich mám odložené.

Vždy som sa tešil na stretnutie s ním, na spomínanie, na rozhovory. Mierne zhrbený mi pripomínal rodiča utešujúceho svoje dieťa, no nebolo v tom geste nijaké mentorstvo. Žiarila z neho ľudská prítulnosť a múdrosť. Mal jej dosť na rozdávanie.

Porozumeli sme si možno aj preto, že Kornel pohotovo rozpoznal spätosť komiksu s filmom. Postrehol, že pri montáži príbehu narába komiks typicky filmovými prostriedkami, ktoré by nerobili hanbu ani najavantgardejšiemu filmárovi. A neraz citoval René Claira: “Komiks a film majú spoločné dieťa – oživený obrázok“.

Keď sme neskôr rozbiehali prehliadku animovaných filmov a hľadali človeka, ktorý by to úsilie zaštítil, zhodli sme sa na jedinom mene – Földvári. Prijal post riaditeľa a pod jeho vedením sa v rokoch 1994 – 1999 lokálna prehliadka zmenila na prestížny medzinárodný festival Bienále animácie Bratislava, kde si podávali ruky najväčšie vtedajšie osobnosti svetového animovaného filmu

Do svojej knihy „O stručnosti“ mi napísal venovanie: “Rudovi s vďakou za sprevádzanie do animovaného sveta srdečne Kornel“. Bolo to presne naopak. On to bol, kto ma sprevádzal do toho sveta: od listovania v jeho knihách o humore, cez čítanie v jeho jedinečných esejach o karikatúre, divadle, literatúre, až po jeho pozorné charakteristiky slovenských autorov /Kubal, Babušek, Popovič, Kanala, Ševčík, Leššo, Junek atď./, kde u každého vždy pripomenul aj ich zástoj a miesto v slovenskom animovanom filme.

Naposledy som Kornela videl na televíznej obrazovke. Účinkoval vo filme režisérov Šudu a Šulíka Ešte chvíľu s Kornelom pobudnúť. Na odkrytej železničnej drezine dlhými nohami šliapal do pedálov s výrazom, akoby práve obsluhoval vesmírny koráb. Chystal som sa mu za ten recesistický herecký výkon poblahoželať. Už som nestihol. Predbehla ma smutná správa. Svet nachvíľu ustrnul, zošedivel. Tak to býva, keď odchádzajú tí najlepší.

Môcť tak ešte chvíľu s Kornelom pobudnúť…

Rudolf  U R C

V roku 2010 uvádzal do života moju knihu o Kubalovi.

Kornel Földvári krstí knihu Rudolfa UrcaKornel Földvári krstí knihu Rudolfa Urca o Viktorovi Kubalovi

*****


LIST KORNELOVI

Frankfurt/M., 10. 4. 2015

Milý Kornel,

     viem, že nenávidíš letný čas, dúfam, že si sa z najnovšieho prechodu naň už spamätal.

    Čo nového v tunajšej tlači: V Mníchove končí najväčší nemecký obchodný dom kníh Hugendubel. Sťahuje sa do menších priestorov, pobočky v Štuttgarte a v Bayreuthe zatvára celkom. Z finančných dôvodov.

     Diogenes tohto roku nepríde na Medzinárodný knižný veľtrh vo Frankfurte. Prestížne švajčiarske vydavateľstvo vraj musí šetriť.

     Dostala sa mi do rúk kniha Joachyma Heimannsberga Karl May auf Reisen – Mit dem Erfinder von Kara ben Nemsi und Old Shatterhand unterwegs, je z r. 2012 a príliš veľa nového som v nej nenašiel, ak chceš, príležitostne Ti ju pošlem.

     V Prahe bola vernisáž výstavy k 25. výročiu založenia Českej únie karikaturistov. Dnes som sa o jej priebehu dočítal v elektronickom orgáne tohto spolku. Ide o oficiálnu správu, v ktorej pochopiteľne chýbajú zakulisné klebety, tie by Ťa iste zaujímali viac. Len čo sa voľajaké dozviem, nezabudnem Ťa s nimi oboznámiť.

     Na frankfurtskej hlavnej stanici predávajú Charlie hebdo. Žiaden rad čakajúcich pred predajňou nestál, takže jeden výtlačok je už na ceste na Drieňovú.

     Dúfam, že si zásielku kníh z Prahy v poriadku dostal, tentoraz som bol mimoriadne úspešný: až na druhú a tretiu som všetky zohnal. Kvôli poriadku Tvoj zoznam z 28. 2. 2015 prikladám.

     Pekne Naďku a Teba pozdravujem

     Paľo

kornel

     Približne toto by som bol Kornelovi v týchto dňoch napísal. A tešil by som sa, že ráno nájdem jeho faxovanú odpoveď. Ťažko mi padne zvyknúť si, že čakám márne…

Pavel TAUSSIG

*****


NEZABUDNUTEĽNÝ KORNEL FÖLDVÁRI

S Kornelom Földvárim spája mnohých ľudí veľké množstvo nezabudnuteľných spomienok. O tie svoje sa s nami podelili ďalší Kornelovi priatelia – významní predstavitelia slovenskej kultúry: Ladislav Szalay – spisovateľ, scénarista, dlhoročný zástupca šéfredaktora Roháča, šéfredaktor časopisu Aréna a novín Slovenský denník a Ivan Popovič – maliar, karikaturista, režisér, scénarista, tvorca animovaných filmov, cestovateľ.

*****

 PÁR SLOV O KORNELOVI

O Kornelovi aspoň pár slov:

Päť týdňov pred smrťou uvádzal v bývalom klube spisovateľov moju knižku spomienok (pozn. CG: Ladislav Szalay: “Kým mi ešte pamäť slúži”, Hlbiny, Bratislava 2014) do života. Bolo to jeho posledné verejné vystúpenie a ja som rád, že to bol práve on, kto tieto moje spomienky (aj jemu blízke) ponúkol čitateľom.

Ladislav SZALAY

Ladislav Szalay-Kornel Földvári- Kremnickégagy 2009Kornel Földvári a Ladislav Szalay na Kremnických gagoch 2009

*****

VĎAKA TI, KORNEL

Kornel bol v 60. rokoch redaktorom Kultúrneho života a dával v ňom priestor i “inakému” humoru. Z karikaturistov to bol Marián Vanek, i ja, neskôr Stano Kochan. V roku 1969 novinár, spisovateľ, nezmar a recesista Vlado Bednár vymyslel projekt časopisu Infarkt s prílohou mesačníka Mladá tvorba. Na chválu šéfredaktora Mladej tvorby, básnika Jána Buzássyho, Vladov nápad s nadšením prijal. Infarkt mal hneď trinásť šéfredaktorov a Kornel Födvári bol jeden z nich. Vlado svoj geniálny nápad zdôvodnil tým, že keby sa niekomu v tých pohnutých časoch niečo stalo, ešte vždy zostane niekoľko ďalších šéfredaktorov, ktorí Infarkt povedú ďalej k svetlejším zajtrajškom. A toto sú mená tých šéfredaktorov: Vlado Bednár, Ján Melkovič, Kornel Földvári, Milan Lasica, Julo Satinský, Lubor Dohnal, Marián Labuda, Marián Vanek, Elo Havetta, Tomáš Janovic, Igor Luther, môj brat Vladimír Popovič a ja. Hádam som na nikoho nezabudol. Vyšlo niekoľko čísel, v záhlaví sme vždy vymenili nejaké heslo. V tomto nám istým vzorom bol vtedajší denník Pravda, ale ten pod svojou hlavičkou dookola opakoval len jedno: “Proletári všetkých krajín, spojte sa!” Nám sa tak trochu vtedy nepáčilo, chýbali nám v hesle švárne proletárky. Keď vyšlo nové, a tuším aj posledné číslo Infarktu, skvela sa pod hlavičkou táto ľudová múdrosť: “Pozde riť biť, keď sa posrala!” Na pokyn “zhora” bola Mladá tvorba zrušená, a bolo po Infarkte. Zrušený bol aj Kultúrny život a bolo nadlho vymaľované. Ale všetci sme to prežili, osud priskoro povolal do nebíčka fimára Ela Havettu aj spisovateľa Vlada Bednára. Chýba i hudobný skladateľ Janko Melkovič, a teraz už i nezabudnuteľný Kornel. Kornel bol skvelý človek, bojovník a organizátor. Aj vtedy, keď “sa nič nedalo”, ako je teraz módne vyplakávať, odviedol kusisko práce na poli humoru a satiry. Písal pod inými menami, organizoval výstavy kresleného humoru v pražskej Malostranskej besede, i ja som tam vystavoval v tom čase, “keď sa nedalo”. A urobil milión iných vecí. V roku 1988 prišiel s nápadom vydať vo vydavateľstve Tatran monografiu o mne. Že sa to už bude dať pod vlastným menom. Lenže Kornel si to s tou knižkou predstavoval veľmi ľahko. Mala to byť kniha o animákoch, na ktorých som sa podieľal ako scénarista, režisér či výtvarník od roku 1965, a o mojom kreslenom humore od nepamäti. Lenže to Kornel nevedel, že ja som medzičasom urobil stovky ilustrácií pre časopisy a knihy pre deti i dospelých, že som autorom asi dvesto realizovaných vážnych i nevážnych plagátov, početných grafík i malieb, aj niekoľkých monumentálnych diel v architektúre od keramiky pre Detskú fakultnú nemocnicu na bratislavských Kramároch až po kamennú mozaiku v Dome smútku v Chorvátskom Grobe… Z niečoho som musel uživiť rodinu! Keď sa nedal robiť Infarkt, robil som grafické úpravy kníh i časopisov, keď sa nedali robiť knihy, nakrútil som ďalší film, keď som vypadol z ideovotematických plánov na Kolibe, spravil som veľkoplošnú kamennú mozaiku pre Geologický ústav v Spišskej Novej Vsi… A okrem toho som vždy rád cestoval, ešte aj svoju famíliu som tým nainfikoval, a to tiež voľačo stálo. Kornel to vtedy s tou knižkou o mne vzdal, že by to muselo vychádzať na pokračovanie, a na to vydavateľstvo nemalo. Ale si na mňa zasa spomenul, už ako prvý námestník ministra kultúry po roku 1989. “Nechceš ísť do Mongolska? Nikto tam nechce ísť…” A tak vďaka Kornelovi sa v tých nových časoch uskutočnila v Ulanbátare veľká výstava mojich kresieb, premietali sa moje filmy a jazdil som aj na koni, čo možno patril ešte starému slávnemu Džingischánovi. To bolo vtedy slávy!

Vďaka Ti Kornel za to, že si bol.

Ivan POPOVIČ

*****


SPOMIENKY PRIATEĽOV NA KORNELA FÖLDVÁRIHO

Kornel Földvári sa veľmi silno a natrvalo zapísal do myslí veľkého počtu ľudí. S mnohými ho spájalo veľmi blízke a intenzívne priateľstvo. Takto si naňho spomínajú jeho priatelia – významní predstavitelia slovenskej kultúry: Ľubomír Feldek – básnik, spisovateľ, dramatik, scenárista, esejista a prekladateľ, Tomáš Janovic – spisovateľ, aforista, epigramatik, básnik, textár, dramatik a prekladateľ, či Ladislav Kupkovič – hudobný skladateľ a vysokoškolský pedagóg.

*****

AŽ DO POSLEDNEJ CHVÍLE SA SMIAL
(za Kornelom Földvárim – *13. februára 1932 – +26. marca 2015 —
pohreb mal 1. apríla 2015.)

Bol takmer celý život na odstrel, nevyhovoval za Slovenského štátu, potom ako syn živnostníka, potom ako nonkonformný literát, za normalizácie ako bývalý riaditeľ zakázaného Divadla na Korze. Spoločenskú satisfakciu dostal iba na chvíľu – ako námestník ministra kultúry po novembri 1989. Skrátka – správny outsider, no mimoriadna, veľká, aj za hranicami Slovenska známa osobnosť.

         Kedy som stretol Kornela prvý raz?
Bolo to v roku 1951. Mal som vtedy štrnásť rokov a poslal som do Kultúrneho života tú hlúpu báseň Pieseň radosti – a oni mi ju nielen uverejnili, ale dokonca ma vďaka nej aj pozvali ako najmladšieho účastníka na školenie začínajúcich autorov do Budmeríc.
…….(Mimochodom: celú tú báseň poznajú aj čitatelia knihy Homo scribens, celú ju precítene recitoval nedávno aj Marián Geišberg, hrajúci Starca v hre Stalin v Žiline – a kto tú inscenáciu Mestského divadla v Žiline videl, ten vie, že keď si báseň na scéne vypočul aj Starcov otec, tak bez toho, aby prerušil počúvanie Hlasu Ameriky, zareagoval na synov výplod iba jedinou, no vďačný potlesk vyvolávajúcou replikou: „Nezakazujem ti písať také básne – len aby ťa to raz nemrzelo!”)
…….Nuž teda prišiel som v roku 1951 do Budmeríc, na recepcii kaštieľa som sa dozvedel, v ktorej izbe som ubytovaný, a keď som otvoril vonkajšie dvere tej izby, hurónskym smiechom ma pozdravil môj len o pár rokov starší spolubývajúci, ktorému vôbec nevadilo, že ho cez ďalšie otvorené dvere vidím, ako tam sedí so spustenými nohavicami a práve – s prepáčením – serie.
…….Bol to Kornel Fȏldvári a prežili sme na tej izbe spolu tri týždne, počas ktorých sme sa po nociach zabávali a smiali tak pravdivo, že potom darmo do nás prednášatelia hustili cez deň svoje lži o socialistickom realizme – tie lži sme väčšinou zdravo prespali.
…….Lživé sú totiž aj tvrdenia vtedajších zdémonizovaných kariéristov, že sa im iba postupne otvárali oči. Zaiste, museli sa im otvárať, keď po Stalinovej smrti za jazdy preskakovali z vlaku na vlak, aby im neušiel ten Chruščovov – no kto chcel, ten videl už aj predtým. Veď už aj v roku 1951 bolo za mrežami nevinných ľudí neúrekom.
…….Môjho aj Kornelovho otca väzenie vtedy ešte iba čakalo, aj nás samotných ešte iba čakali tie synovské kádrové postihy – ale my obaja sme aj tak už vtedy vedeli toho dosť. Vedeli sme napríklad, ako pochodil náš vtedajší športový idol, hokejový brankár Boža Modrý: darmo vychytal vo svojej brankárskej klietke na Olympiáde 1948 Kanaďanov, stalinisti sa mu za to odmenili klietkou v Jáchymove.
…….Niekto sa môže opýtať – keď ste už ako chlapci vedeli také hrozné veci, ako to, že ste sa zabávali? Na čom ste sa smiali? Nuž – to nech zodpovie nejaký psychológ. S tým sa asi nedá nič robiť – chlapci sa smejú, aj keď majú strach. Mať strach ešte neznamená byť zbabelý.
…….Kornel prežil v smiechu zo strachu aj v strachu zo smiechu celý svoj život – od Slovenského štátu až po tú dnešnú čudnú dobu, keď radšej zomrel, než aby vyčkával na nový príchod nejakých zelených mužíčkov. A predsa to nikdy nebol zbabelec – a všetko, čo napísal, povedal, či urobil, môže smelo zopakovať aj pred tvárou večnosti.

        P. S.: ešte pár veršov, čo som mu napísal k osemdesiatke:

Keď mal ešte zuby Kornel Földvári,
neleňošil s nimi kdesi v lekvári.
Čo bolo zlé, hrýzol – až kým dohrýzol,
až kým z pomsty celý chrup mu nezmizol.
Ale my mu za odmenu želajme,
nech zas k zubom príde aspoň potajme –
ó, nech príde bezzubého Kornela
aspoň vo sne pohrýzť Mutti Ornela!

       Aj včera som si ich nahlas, iba tak sám pre seba, opakoval, keď som – po jeho pohrebe – ešte dlho do noci popíjal a púšťal som si k tomu Kornelove obľúbené piesne.

Kdo to v poušti zmizel?
Odkud šel a kam?
Jaký to měl svízel…

… keď sa až do poslednej chvíle tak hurónsky smial?

Ľubomír FELDEK

*****

NA CHAGALLOVEJ VÝSTAVE

Bol som s Kornelom Földvárim
na Chagallovej výstave.
Nechceli nás pustiť z galérie.
Vraj sme ušli
zo Chagallových obrazov.

Tomáš JANOVIC

*****

FÖLDVÁRIOVCI (z Memoárov)

Kornela Földváriho poznám odjakživa. Vždy som obdivoval jeho príspevky do Kultúrneho života, tým posledným bol otvorený list Jozefovi Stalinovi v roku 1968 po príchode vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR.
Potom ma ešte raz pozval na vynikajúce predstavenie Lasicu a Satinského do Divadla na korze, ktoré tak odvážne kritizovalo politickú situáciu, že nebolo možné si predstaviť, že to budú môcť dlho robiť.
Aj na Naďku Födváriovú mám príjemné spomienky. Po predvedení mojej skladby „Mäso kríza“ pre pozaunu, 6 timpanov, 3 tamtamy a kostolný zvon v roku 1964 napísala prekrásnu kritiku o skladbe a o koncerte. Dalšia kritika prišla od Vasila Biľaka, člena politbyra KS, tá už nebola vôbec pekná (predniesol ju na Zjazde odborov v Prahe a potom bola uverejnená v Rudom práve). Dozvedel som sa v nej, že som s mojím hudobným vkusom úchylný (perverzný).
Potom som ČSSR opustil a tak som dlhé roky Földváriovcov nevidel.
Až v roku 1982 som sa (za drahé peniaze) vykúpil a tak som mohol navštevovať
starú vlasť (tiež nie vždy, nejakí nepriatelia sa to snažili stále s úspechom pokaziť).
Ked som navštívil Földváriovcov roku 1982, boli finančne vo veľmi zlej situacii. Nič sa mu nesmelo uverejniť (ani len pod pseudonymom) a Kornel mal veľmi málo peňazí.
Uvažoval som, ako mu pomocť. Priamu finančnú podporu by neprijal, na to bol príliš hrdý. On bol ale odborníkom na zaobstarávanie kníh. Tak som vymyslel taký systém podpory. Povedal som mu, že mi trochu chýba kontakt s novšou slovenskou literatúrou (čo bolo naozaj tak) a že by som mu bol vdačný, keby mi sem-tam nejakú knihu poslal.
Hneď som mu nechal nejaké drobné, aby na to mal. Myslel som si, že mi pošle symbolicky 1-2 knihy a zvyšok použije pre seba.
Z toho však nebolo nič. Až do posledného haliera mi pokúpil vynikajúce diela, nielen slovenské, ale aj preklady. Tak som napriklad prišiel k čítaniu Dumbadzeho.
Posielať knihy nebol problém, poštovné za knihy bolo v komunizme veľmi lacné (to som vedel, lebo otec mi poštou poslal skoro celú moju bibliotéku, aj s notami).
Pri dalšej návšteve Bratislavy to celé pokračovalo znovu a tak ďalej, a tak znovu. Tým vzniklo to, že mám snáď najlepšiu knižnicu slovenskej literatúry (originály a preklady) v zahraničí.
Trochu som to aj kultivoval, nechal som si vytlačit nálepky Ex-libris „Sammlung Kornel Földvári“ (Zbierka Kornela Földváriho).

Ladislav KUPKOVIČ

*****


DEŇ ROZLÚČKY

Kornel Földvári na nás zaiste kdesi šibalsky žmurká – veď aký iný dátum ako 1. apríl, považovaný za Medzinárodný deň humoru, by si mohol vybrať na rozlúčku s priateľmi. Už tam pravdepodobne kdesi vo „večných lovištiach“ sedí po boku veľkého Manitua, vo veselej spoločnosti svojich obľúbených hrdinov, ktorí sú mu nepochybne vďační za to, čo pre nich „tam dole“ vykonal.

Na tejto ceste ho dnes na Cintoríne Vrakuňa odprevadili rodinní príslušníci, množstvo blízkych priateľov, medzi ktorými nechýbali poprední predstavitelia slovenského kultúrneho života a nespočetní obdivovatelia jeho osobnosti a tvorby.

Odznelo veľa múdrych, citlivých, smutných i vtipných príhovorov. Za všetky prinášame aspoň ten, ktorým sa Kornelovi prihovoril náš kolega Fero Jablonovský.

*****

Kornel FoldvariKornel Földvári (foto: Fero Jablonovský)

*****

OTEC HUMORU KORNEL FÖLDVÁRI

Keď Kornel na vernisážach hovoril o Jozefovi Schekovi ako o Otcovi zakladateľovi nášho moderného kresleného humoru, prítomný autor Jožinka ho okamžite prerušil a všetkých prítomných oslovil otázkou: „Viete prečo má takú veľkú bradu? Aby som ho nemohol okamžite zaškrtiť!“ Pre nás mladších to malo čaro poznania, že všetky vtipy sú síce staré, ale humor je večne mladý. Nás mladších tam bola vždy väčšina, veď pred nami sa prekáral osemdesiatnik s deväťdesiatnikom.

Keď teraz označím Kornela za Otca zakladateľa nielen teórie nášho kresleného humoru, Otca zakladateľa teórie všetkých pokleslých žánrov, ale priamo za Otca zakladateľa teórie nášho HUMORU, verím, že ma nezačne škrtiť, ale že my mladší, ktorých je tu opäť väčšina, budeme počuť jeho hlasný nezameniteľný smiech.

Fero JABLONOVSKÝ
Text rozlúčky s Kornelom Földvárim
1. apríl 2015

*****


SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Smutocne oznamenie - Kornel Foldvári


ZOMREL KORNEL FÖLDVÁRI

Dňa 26. marca 2015 v ranných hodinách zomrel po opakovanom infarkte vo veku 83 rokov Kornel Földvári – jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej kultúry.

ČESŤ JEHO PAMIATKE !

*****

Kornel Földvári

KORNEL FÖLDVÁRI

Trenčín, 13. februára 1932  –  Bratislava, 26. marca 2015

*****

ŽIVOT A TVORBA KORNELA FÖLDVÁRIHO

Kornel FÖLDVÁRI – mimoriadna osobnosť slovenskej kultúry, spisovateľ a publicista, najvýznamnejší znalec kresleného humoru na Slovensku, teoretik, kritik a historik karikatúry, autor mnohých kníh a nespočetných článkov, kurátor množstva výstav, propagátor slovenskej karikatúry doma i v zahraničí… Predovšetkým však vynikajúci odborník i človek.

Kornel Földvári sa narodil 13. februára 1932 v Trenčíne. Pochádzal z rodiny hodinára a zlatníka, čo nastupujúca komunistická moc považovala za nevhodný pôvod. V rokoch 1950 – 1953 študoval slovenčinu a literárnu vedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, ukončiť štúdium mu však z politických dôvodov znemožnili (externe ho ukončil až v r.1960 popri zamestnaní) a poslali ho na „prevýchovu prácou“. Musel narukovať na vojenskú službu v pomocných technických práporoch (k tzv. čiernym barónom), čo boli útvary využívané na namáhavú a nebezpečnú prácu v baniach. Po návrate do civilu pracoval ako robotník v závode Prema Stará Turá.

V roku 1956, v období tzv. destalinizácie sa aj zásluhou spisovateľa Ladislava Mňačka stal redaktorom významného časopisu Kultúrny život, kde pôsobil až do jeho núteného zániku v roku 1968. Počas svojho redakčného pôsobenia sa venoval najmä literatúre, ale presadil aj pravidelné publikovanie karikatúr autorov ako Zábranský, Vanek, Kochan a ďalších. V čase najväčšeho rozkvetu legendárneho Divadla na Korze v rokoch 1969 -1970 sa stal jeho riaditeľom. Toto idylické obdobie (ktoré sám označil za najšťastnejšie vo svojom živote) však trvalo len 18 mesiacov, potom divadlo zakázali a zatvorili. Nastala tvrdá doba normalizácie, ktorá trvala nekonečných 20 rokov, počas ktorých Kornel Földvári nemohol verejne pôsobiť ani publikovať. Počas týchto rokov bol zamestnaný ako “obchodný referent” v Slovenskej literárnej agentúre.

Publikovať začal ešte ako stredoškolák v roku 1949 v časopisoch Borba, Život a Kultúrny život. Písal predovšetkým recenzie literárnych diel a krátke humoristicko-satirické texty. Od roku 1956 sa už stal pravidelným prispievateľom rôznych časopisov a pre viaceré pripravoval rubriky venované dobrodružnej literatúre a výtvarnému humoru. Keďže počas normalizácie nemohol publikovať pod vlastným menom, začal tvorivo používať rôzne pseudonymy (Gedeon Zajko, Miroslav Kostka, Peter Horňák, Pavol Miškovič a iné). Svoju prvú knihu vydal už v roku 1963 pod pseudonymom Miroslav Kostka – bola to zbierka humoresiek „Netypické príbehy“, ktorá okamžite získala ocenenie na festivale Haškova Lipnice. Táto publikácia ostala počas dlhých 14 rokov jeho jedinou knihou. Až v roku 1987 mu pod pseudonymom Pavol Miškovič vyšla monografia o známom slovenskom výtvarníkovi Dušanovi Polakovičovi.

Po “Nežnej revolúcii“ v roku 1989 sa Kornel Földvári aktívne zapojil do politického a kultúrneho diania – od r. 1990 až do volieb v r.1992 vykonával funkciu prvého námestníka ministra kultúry SR. Po odchode z ministerstva sa vrátil k spolupráci s Milanom Lasicom a Júliusom Satinským a až do svojho odchodu do dôchodku pôsobil ako dramaturg bratislavského Štúdia L&S. Stál aj pri zrode festivalu „Týždeň českého divadla“, ktorý sa v tomto divadelnom štúdiu už tradične každoročne koná. Potom sa už naplno venoval výhradne literárnej, umelecko-kritickej a kurátorskej činnosti.

Kornel Földvári pod vlastným menom debutoval až v roku 1999 knihou „O stručnosti“, ktorá je zbierkou jeho publicistických a literárnokritických esejí. V roku 2003 nasledovala kniha „Príbehy z naftalínu. Humoresky 1963-1977“ a v roku 2004 kniha „Svet pre dvoch. O Lasicovi a Satinskom“, ktorá približuje históriu Divadla na Korze. V roku 2005 vydáva publikáciu „Päťadvadsať“, ktorá mapuje dejiny slovenskej karikatúry a prináša profily 25-tich slovenských karikaturistov. V roku 2006 vychádza ďalšia kniha z tejto oblasti s názvom „O karikatúre“, ktorá prináša výber z jeho uverejnených článkov a portréty zahraničných i domácich karikaturistov. Nasledovala kniha „O detektívke“ vydaná r. 2009, ktorá analyzuje pravidlá tvorby detektívnych románov a predstavuje najvýznamnejších svetových i domácich autorov tohto žánru. Kornel Földvári je tiež spoluautorom kolektívneho diela „Dejiny slovenskej drámy 20. storočia“ vydaného v roku 2012. V decembri 2014 vydal Divadelný ústav v edícii Rozhovory knihu „Kornel Földvári“, v ktorej sa rozpráva s Tinou Čornou o svojom detstve, mladosti, o vzťahu k literatúre a divadlu a charakterizuje spoločensko-politické súvislosti a osobnosti, ktoré formovali jeho profesionálny i súkromný život. Ako doteraz posledná vyšla v roku 2014 kniha s názvom „ ..až pod čiernu zem“, ktorá je spomienkou na roky strávené u „čiernych barónov“. Kornel Földvári je autorom mnohých štúdií o literárnom a divadelnom humore, najmä o tvorbe Milana Lasicu a Júliusa Satinského a taktiež početných úvah o výtvarnom humore. Dlhé roky sa venoval aj prekladom prózy a drámy z nemčiny.

Často spolupracoval aj s rozhlasom a televíziou. V roku 2013 nakrútili režiséri Ján Šuda a Marek Šulík televízny dokumentárny film s názvom „Ešte chvíľu s Kornelom pobudnúť“, ktorý približuje osobnosť a životné osudy Kornela Földváriho.

Je všeobecne známe, že Kornel Földvári sa intenzívne zaujímal o menšinové žánre – literárne (western, krimi) i výtvarné (kreslený humor, karikatúra). Bol všeobecne rešpektovaným teoretikom, kritikom a historikom karikatúry – a bezpochyby jej najväčším znalcom a popularizátorom na Slovensku i v zahraničí. Počas dlhých rokov úzko spolupracoval so Slovenskou úniou karikaturistov a s mnohými autormi ho spájali blízke priateľské vzťahy. Pravidelne publikoval v tlači odborné články o karikatúre a profily slovenských i zahraničných karikaturistov. Bol autorom takmer všetkých textov v katalógoch výstav SÚK, kurátorom väčšiny výstav únie na Slovensku i v zahraničí (v ČR, Poľsku, Maďarsku, Rakúsku, Nemecku, Francúzsku, …). Organizačne, odborne a kurátorsky sa podieľal na príprave významných medzinárodných výstav – „Salónov európskej karikatúry“, ktoré sa konali v rámci „Dní Európy“ v Bratislave v rokoch 1997-1999, ako i ďalších dôležitých medzinárodných výstav karikatúry. Podieľal sa na udržiavaní blízkych priateľských kontaktov s Českou unií karikaturistů, so združeniami maďarských a poľských karikaturistov; intenzívna spolupráca bola nadviazaná s Federáciou karikaturistických organizácií FECO. Ako už bolo uvedené, Kornel Földvári napísal všetky zásadné publikácie, ktoré mapujú vývoj slovenskej karikatúry a jej autorskú základňu. Je autorom mnohých zasvätených štúdií a esejí o medzinárodnej karikatúre a jej významných tvorcoch. Jeho aktivity v oblasti karikatúry boli natoľko rozsiahle a prínosné, že je veľmi obtiažne ich čo len vymenovať, nieto ešte kvantifikovať. Neobyčajný význam Földváriho práce s najväčšou pravdepodobnosťou docení až história. 

V roku 2006 bol Kornel Földvári ocenený prestížnou Cenou Dominika Tatarku. V roku 2007 usporiadalo Slovenské národné múzeum v Bratislave pri jeho príležitosti 75. narodenín výstavu s názvom „Kornel Földvári – 75-ročný kultúrny život“. V roku 2014 mu „Akademie kresleného humoru“ v Prahe za mimoriadne pozoruhodné výkony a zásluhy v oblasti kresleného humoru udelila prestížne ocenenie „Doctor Humoris Causa“ s oprávnením používať čestný titul „HUDr.“ V spolupráci so spisovateľom Petrom Krištúfkom začali pripravovať biografiu Kornela Földváriho, ktorej vydanie sa očakáva ešte v tomto roku.

Dňa 26. marca 2015 v ranných hodinách po opakovanom infarkte Kornel Földvári vo veku 83 rokov zomrel.

*****

Knihy-FoldvariKnihy Kornela Földváriho

*****

SPOMIENKA NA KORNELA FÖLDVÁRIHO

Neviem ako vyzerá svätec, ale ak by som si mal nejakého predstaviť, mal by podobu Kornela Földváriho. Nie že by to bol azda nejaký suchopárny starec upierajúci oči k nebesiam a oddávajúci sa kontemplácii, práve naopak – bol to človek plný života, doslova generátor pozitívnej energie, ktorá z neho vyžarovala takmer ako svätožiara a napájal ňou všetkých, ktorí mali to šťastie dostať sa s ním do kontaktu. V jeho prítomnosti sa ako mávnutím čarovného prútika všetko čierne v okamihu menilo na farebné, svojím láskavým postojom dokázal neutralizovať každú negativitu.

Napriek všetkým príkoriam, ktoré musel vo svojom živote zakúsiť a prekonať, on sám predstavoval doslova stelesnené dobro. Ak by existoval „Rád ušľachtilých“, Kornel Földvári by bol jeho veľmajstrom. Bol neobyčajne láskavým, empatickým a altruistickým človekom, ktorý svojimi aktivitami pomohol nesmiernemu množstvu ľudí. Bol patrónom a patriarchom všetkých výtvarníkov, karikaturistov, humoristov, spisovateľov, publicistov, divadelníkov, …

Nikdy som nepočul, že by bol niekto niekedy skomolil jeho meno (ako je to u nás pomerne bežné) – som presvedčený, že i to bolo znakom toho, ako veľmi si ho všetci vážili.

Mnohí ľudia prežijú svoj život bez toho, aby si to ktokoľvek všimol. Mnohí sa snažia prežiť svoj život najlepšie, ako vedia. Vzácne sa však vyskytnú také osobnosti, ktoré keď nás opustia, uvedomíme si, ako veľa pre nás znamenali, ako veľmi obohatili náš život a ako ťažko bude (ak to vôbec bude možné) sa s touto stratou vyrovnať. Osobnosť formátu Kornela Földváriho sa narodí len raz za tristo rokov.

Ďakujeme Ti, milý Kornel, za všetko, čo si pre nás urobil. Ďakujeme Ti, že sme mohli stráviť nejaký čas v Tvojej blízkosti.

Karol ČIZMAZIA

*****

KORNEL FÖLDVÁRI OČAMI KARIKATURISTOV

Kornel Földvári sa tešil medzi karikaturistami veľkej úcte a mnohí z nich ho stvárnili vo svojich karikatúrach. Niektoré z nich, ktoré boli publikované v knihe “Päťadvadsať” a v príležitostnej publikácii “Kornel Földvári – 75-ročný Kultúrny život” nám poskytol Kornelov blízky priateľ karikaturista Fero Jablonovský a tak máme tú česť vám ich sprostredkovať.

*****

Belica-Kornel FoldvariKresba: Ladislav BELICA (SK)

*****

Danglár-Kornel FoldváriKresba: Jozef GERTLI – DANGLÁR (SK)

*****

Danglar-Kornel FoldvariKresba: Jozef GERTLI – DANGLÁR (SK)

*****

Harringer-Kornel Foldvari

Kresba: Christoph HÄRRINGER (DE)

*****

Homola-Kornel Foldvari

Kresba: Peter HOMOLA (SK)

*****

Husch-Kornel FoldvariKresba: Gerd HÜSCH (DE)

*****

Junek-Kornel FoldvariKresba: Dušan JUNEK (SK)

*****

Stano Kochan-Kornel Foldvari

Kresba: Stano KOCHAN (SK)

*****

O-Sekoer-Kornel FoldvariKresba. Luc DESCHEEMAEKER – O-SEKOER (BE)

*****

Polakovic-Kornel FoldvariGrafika: Dušan POLAKOVIČ (SK)

*****

Popovic-Kornel FoldvariKresba: Ivan POPOVIČ (SK)

*****

Richter-Kornel FoldvariKresba: Alexander RICHTER (SK)

*****

Shooty-Kornel FoldvariKresba: Martin ŠÚTOVEC – SHOOTY (SK)

*****

Schek-Kornel Foldvari

Kresba: Jozef BABUŠEK – SCHEK (SK)

*****

Jules Stauber-Kornel FoldvariKresba: Jules STAUBER (CH/DE)

*****

Pavel Taussig-Kornel FoldvariKoláž: Pavel TAUSSIG (DE)

*****

jano Valter-Kornel FoldvariKresba: Jano VALTER (SK)

*****


SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Kobra_parte


ZOMREL JOSEF KOBRA KUČERA

Všetkých priaznivcov karikatúry veľmi zarmútila smutná správa, že dňa 22. februára 2015 vo veku 71 rokov zomrel Josef KOBRA Kučera, mimoriadne významná osobnosť kultúrnej scény v Českej republike.

S veľkou úctou a smútkom vyjadrujeme úprimnú sústrasť všetkým príbuzným, blízkym a priateľom tohoto skvelého človeka a nenahraditeľnej osobnosti.

ČESŤ JEHO PAMIATKE !

*****

Josef Kobra Kučera

Josef KOBRA KUČERA
9. januára 1944 – 22. februára 2015

*****

Josef Kučera (nar. 9.01.1944 v Hostouni u Prahy), všeobecne známy pod menom Kobra, renesančný človek, muž nesmiernej energie a tisícich povolaní, novinár, publicista, básnik, výtvarník, ilustrátor, grafický designér, tvorca kresleného humoru, koláží, asambláží, plagátov, znalec, teoretik a kritik kresleného humoru, humorista, performer, organizátor nespočetných výstavných podujatí, scénarista, zakladateľ početných súborov, divadiel, festivalov, časopisov – skrátka takmer rozprávková bytosť, človek, ktorého nesmierny rozsah aktivít by vydal aj na desať životov.

Od roku 1960 kreslil, tvoril koláže, asambláže, píšal básne, hry a kabarety, fejtóny, venoval sa prakticky všetkým novinárskym žánrom. Svoju tvorbu prezentoval na desiatkach samostatných výstav a na nespočetných kolektívnych výstavách. Realizoval 400 Salónov kresleného humoru, ku všetkým navrhol, zostavil a vydal katalóg. Ako kurátor usporiadal takmer 100 ďalších výstav kresleného humoru a ďalších niekoľko desiatok výstav komerčných alebo „politických“. Po dobu 20-tich rokov bol spoluorganizátorom významného hudobného festivalu „Porta“. Vymyslel a realizoval „Medzinárodný festival kresleného humoru“ v Písku a „Gastronomické grotesky“ v Znojme. Redigoval a graficky upravil približne 420 katalógov, cca 20 kníh – zborníkov kresleného humoru. Vymyslel a realizoval humoristický mesačník „Škrt“ a týždenník Českej únie karikaturistov „KUK“. Je spoluzakladateľom Českej únie karikaturistov a od jej založenia vykonáva funkciu miestopredsedu. Bol tiež predsedom občianskeho združenia „MUHUKA“, ktoré si kládlo za cieľ vybudovať v Prahe „Múzeum kresleného humoru a karikatúry“.

A na tomto mieste samozrejme nemôžeme nespomenúť aj Kobrove dlhoročné intenzívne kontakty so slovenskými karikaturistami, propagáciu slovenskej karikatúry v Českej republike (napr. pravidelné každoročné „Salóny“ venované tvorbe členov Slovenskej únie karikaturistov), rovnako ako aj propagáciu českej karikatúry na Slovensku. Ďakujeme!

A to sme ešte určite mnohé ďalšie aktivity Josefa Kobru Kučeru zabudli spomenúť. Klobúk dole pred takouto úžasnou bilanciou!

V tejto chvíli si nevieme ani predstaviť, že by vôbec bolo možné takúto obrovskú osobnosť českej ale i slovenskej kultúry nejako nahradiť – bude nám nesmierne chýbať…

*****

Josef Kobra KučeraJosef Kobra Kučera, ako si ho budeme pamätať

*****

Z TVORBY JOSEFA KOBRU KUČERU:

Josef Kobra Kučera - KolážKoláž: Josef KOBRA Kučera

*****

josef Kobra Kučera - KolážKoláž: Josef KOBRA Kučera

*****

Josef Kobra Kučera - KresbyKresby: Josef KOBRA Kučera

*****


PARÍŽ, 7. JANUÁRA 2015

S nesmiernym zármutkom a zdesením sme prijali správu o útoku na parížsky humoristický časopis, pri ktorom zahynulo 12 ľudí; medzi nimi aj viacerí známi francúzski karikaturisti.

Vyjadrujeme našu hlbokú a úprimnú sústrasť všetkým blízkym obetí tohto hrozného činu.

Použitie násilia v mene politických, náboženských, či akýchkoľvek iných pohnútok považujeme za absolútne neprípustné a neprijateľné.

*****

p1

*****


ZOMREL STEFAN DESPODOV

Práve sme sa dozvedeli smutnú správu, že 6. januára 2015 vo veku 64 rokov zomrel náš priateľ a kolega, popredný bulharský umelec a karikaturista Stefan Despodov.

ČESŤ JEHO PAMIATKE!

*****

Stefan Despodov / BulharskoSTEFAN DESPODOV

2. októbra 1950 – 6. januára 2015

*****

Táto správa nás zarmútila o to viac, že sme veľmi dobre poznali nielen vynikajúcu tvorbu Stefana Despodova, ale mali sme tú česť poznať aj jeho osobne. V roku 2013 navštívil Slovensko ako hosť Európskeho festivalu humoru a satiry Kremnické gagy, na ktorých mu Akadémia humoru udelila prestížnu cenu “Zlatý gunár” v kategórii “Karikatúry a iné recesistické výtvarné diela”.

Budeš nám chýbať, milý Stefan. Odpočívaj v pokoji!

*****

Stefan DespodovStefan Despodov s manželkou

*****

Stefan DespodovStefan Despodov a časť jeho expozície na Kremnických gagoch 2013

*****

Stefan DespodovStefan Despodov kreslí na Kremnických gagoch 2013

*****

Z TVORBY STEFANA DESPODOVA:

Stefan Despodov

*****

Stefan Despodov

*****

Stefan DespodovKresby: Stefan Despodov (Bulharsko)

*****

Podrobný životopis Stefana Despodova a rozsiahlu reprezentatívnu kolekciu prác z jeho vynikajúcej tvorby si môžete pozrieť TU

*****


VILIAM WEISSKOPF                                                 (1906 – 1964)

Keď pred polstoročím uverejnil časopis Roháč nekrológ k nečakanému predčasnému úmrtiu Viliama Weisskopfa, uverejnil aj poslednú, nedokončenú karikatúru, ktorá komentovala intrigy okolo Cypru. Žiaľ, podobne ako intrigy okolo Cypru, je obsahovo takmer celá Weisskopfova karikaturistická tvorba dobovo a ideologicky pevne zakotvená a jeho iste vlastnými trpkými skúsenosťami motivovaný boj za humanizmus a dôstojnosť človeka, dnes pôsobí už v lepšom prípade iba ako historický dokument, často však ako jednostranná schéma. To je však riziko každej politickej karikatúry. Kresliarska a grafická bravúra, obdivovaná mnohými kolegami, tak zostala v službách ideológie a pod jej nánosom. Weisskopf sa venoval tiež knižnej a propagačnej grafike, pracoval aj ako výtvarný redaktor. Pripomeňme si jeho tvorbu ilustráciami, v ktorých je jeho výtvarný humor nadčasový.

Fero JABLONOVSKÝ                                                                                                                Písané pre TypoGrafikUm a CartoonGallery

*****

Roháč č. 51/1964

Weisskopf1*****

Tomáš Janovic: Podpisy analfabetov, ilustroval Viliam Weisskopf Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1965

*****

Weisskopf2

Weisskopf3

                                   

*****

Viliam WeisskopfIlustrácie: Viliam WEISSKOPF

*****


ZOMREL SVETOZÁR MYDLO

V sobotu 29. novembra 2014 zomrel vo veku 66 rokov významný slovenský maliar, grafik, ilustrátor a karikaturista Svetozár Mydlo.

Česť jeho pamiatke!

*****

Svetozár Mydlo SVETOZÁR MYDLO
10. júla 1948 – 29. novembra 2014
.

*****

STRUČNÝ ŽIVOTOPIS:

Svetozár Mydlo sa narodil 10. júla 1948 v Ružomberku. V rokoch 1963 – 67 navštevoval  Strednú školu umeleckého priemyslu v Bratislave a v štúdiu pokračoval na Oddelení voľnej maľby Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1973. Jeho profesormi boli Peter Matejka, František Gajdoš a Dezider Milly.

Od roku 1975 pôsobil ako výtvarný redaktor vo vydavateľstve Mladé letá. Venoval sa prevažne ilustrácii a úžitkovej grafike. Bol jedným z popredných tvorcov detskej knihy a ilustrácie na Slovensku. Ilustroval knihy pre vydavateľstvá Mladé leta, Slovenský spisovateľ, Smena a neskôr Buvik.

Za svoju ilustrátorskú tvorbu pre deti získal Svetozár Mydlo v roku 1996 cenu Ľudovíta Fullu, v roku 1998 získal za ilustrácie v knihe Kristy Bendovej „Osmijanko“ Cenu Bibiany a v roku 2000 bol zapísaný na čestnú listinu IBBY. V roku 2013 bol jedným z nominovaných ilustrátorov na Bienále ilustrácie Bratislava. Kniha Kvety Daškovej s ilustráciami Svetozára Mydla „Peťka, ja a osem medvedíkov“ bola v súťaži organizovanej Medzinárodným domom umenia pre deti „Bibiana“ ocenená ako Najkrajšia kniha zimy 2012.

Tvorba Svetozára Mydla sa pravidelne objavovala aj na stránkach mnohých novín a časopisov. Jeho kresby pre detský časopis Slniečko si získali u detí mimoriadnu obľubu.

V oblasti úžitkovej grafiky sa venoval najmä typografickým návrhom a ich realizácii, tvorbe knižných obálok, novoročeniek, pozvánok, oznámení, plagátov, obalov na CD nosiče, a p.

Pre Radošinské naivné divadlo, ktorého bol nadšeným priaznivcom navrhoval reklamné a divadelné plagáty, ilustroval a graficky upravoval informačné magazíny a populárne ročenky RND.

Bol autorom výtvarných návrhov poštových známok so zberateľsky obľúbenou športovou témou. Výsledky svojej práce prezentoval na viacerých samostatných i kolektívnych výstavách doma i v zahraničí.

Veľmi známa bola aj jeho tvorba v oblasti kresleného humoru a karikatúry. Navrhol napríklad aj logo pre známy multižánrový festival Kremnické gagy. Za trvalý prínos k výtvarnému humoru mu Akadémia humoru v roku 2012 udelila mimoriadnu cenu Zlatý gunár.

Svetozár Mydlo zomrel v Bratislave dňa 29. novembra 2014 vo veku 66 rokov.

*****

Svetozár Mydlo - IlustraciaSvetozár Mydlo – Ilustrácia

*****


LADISLAV BELICA 55-ROČNÝ

Náš kolega Ladislav Belica má dnes 55 rokov. Srdečne blahoželáme !                          . Ladislav BelicaLadislav BELICA

*****

Originálny štýl, suverénne ovládanie kresliarskej techniky, hlboké myšlienky – asi takto by sme mohli charakterizovať tvorbu známeho slovenského karikaturistu Ladislava Belicu. Objavil sa ako obrovský, sľubný talent a v krátkom čase vytvoril množstvo vynikajúcich kresieb, ktoré publikoval najmä v mienkotvornej tlači. Získal si rešpekt a úctu redaktorov, širokej čitateľskej verejnosti i svojich kolegov-karikaturistov.

Spanilý let mladého Ikara však trval iba krátko – jeho nádherné krídla rozleptala zákerná choroba. S nemilosrdnou nezúčastnenosťou systematicky vysávala silu z jeho tela až kým ho nakoniec úplne znehybnila na lôžku.

Osud si niekedy s nami zahrá veľmi zvláštne a často i desivé hry. Vo chvíľach, keď si uvedomujeme nepredvídateľnosť a neodvrátiteľnosť mnohých udalostí, ostáva nám iba veriť, že snáď to všetko môže mať nejaký vyšší zmysel, ktorý nám v tejto chvíli ostáva utajený a nepochopiteľný.

Ladislav Belica má dnes svoje polookrúhle 55. narodeniny. Čo mu zaželať? Určite všetko to najlepšie z možného. Myslíme na Teba, Laco – svojou tvorbou si nám poskytol nesmierne potešenie.

Milý Laco, drž sa! Zázraky sa stávajú častejšie, než si myslíme.

*****

Z TVORBY LADISLAVA BELICU:

I keď v súčasnosti Lacovi jeho zdravotný stav neumožňuje tvoriť, máme tú česť, že sa môžeme potešiť jeho doterajšou vynikajúcou tvorbou.

Ladislav Belica

.

*****

Ladislav Belica

*****

Ladislav Belica

Kresby: Ladislav Belica / Slovensko

*****

* Pozrite si aj veľkú reprezentatívnu výstavu 159 prác Ladislava Belicu – kliknite SEM


VÝZNAMNÉ JUBILEUM: FEDOR VICO MÁ 7O !

Nemôžeme nespomenúť jubileum takej významnej osobnosti, akou je legendárny slovenský karikaturista Fedor Vico – práve v týchto dňoch oslávil svoje sedemdesiatiny. Srdečne blahoželáme!

Fedor Vico Fedor VICO

*****

Priblížme si aspoň stručne životnú a profesionálnu dráhu Fedora Vica:

Narodil 9. novembra 1944 v obci Šapinec (dnes časť obce Okrúhle) v učiteľskej rodine. Základnú školu začal navštevovať v Roškovciach, pokračoval v Prahe, vo Zvolene a ukončil ju v Bratislave. V Bratislave tiež začal študovať na Strednej škole umeleckého priemyslu – odbor rezbárstvo, ktorú absolvoval v roku 1962. Už počas štúdií na ŠUP-ke – ešte len ako 15-ročný – začal publikovať kreslený humor v humoristickom časopise Roháč a postupne vo viacerých ďalších periodikách. Pre Roháč vytvoril legendárny cyklus „Dereš Fedora Vica“, ktorého hlavným hrdinom bol Jánošík. Napriek vstupu armád Varšavskej zmluvy do Československa, “Dereš” ešte stihol vyjsť knižne. Už onedlho však bola kniha stiahnutá z obehu, zošrotovaná a Fedor Vico dostal zákaz publikovania.

Až o päť rokov neskôr, v roku 1974 mu bolo umožnené znovu publikovať v týždenníku vtedajšieho Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich Nove žyťťa. V tých časoch vznikol aj známy seriál „Iľko Sova z Bajusova“ s textom v rusínskom jazyku. Fedor Vico sa tak stal prvým Rusínom s privilégiom používať Rusínsky jazyk v oficiálnom styku. Publikovanie seriálu však bolo po desiatich rokoch (v roku 1984) zastavené a opätovne začal vychádzať až v roku 1992 v rusínskych Narodnych novynkach, v roku 2004 sa presunul do novín infoRusín. V roku 2001 bol vydaný knižne.

V čase zákazu Fedor Vico vystavoval na súťažných prehliadkach kresleného humoru v Čechách a v zahraničí, kde získal viacero významných ocenení. Venoval sa tiež komornej maľbe a príležitostne i monumentálnej tvorbe v architektúre. Neskôr bol Fedorovi Vicovi umožnený návrat do Roháča. Po roku 1989 sa naplno vrátil k publikačnej činnosti (Roháč, Čsl.denník Lidové noviny, SME, Národná obroda, Aréna, Mosty, Hospodárske noviny, Korzár, Šport a iné). Založil a redigoval dvojtýždenník „Bumerang“. Veľmi významná je aj jeho organizačná činnosť – založil združenie karikaturistov UZOL a v Prešove zorganizoval už 20 ročníkov medzinárodnej súťaže kresleného humoru na tému PIVO – Zlatý súdok. Výber najlepších prác z tejto renomovanej súťaže bol pravidelne vystavený aj v Bratislave. Po štyridsiatich rokoch vyšlo nové, rozšírené vydanie knihy DEREŠ (s podtitulom … a nikdy inak).

Fedor Vico bol za svoju tvorbu ocenený cenou Slovenského literárneho fondu, Cenou mesta Prešov i výročnou cenou Českej únie karikaturistov, ktorej je čestným členom. V roku 2011 sa stal víťazom súťaže Novinárska cena. Účinkoval tiež v dvoch dokumentárnych filmoch Marka Škopa – Iné svety (2006) a Osadné (2009). Je aktívnym členom spolku Rusínska obroda a Združenia inteligencie Rusínov. Je považovaný za jednu z najvýznamnejších súčasných rusínskych osobností na Slovensku. Svojou tvorbou sa nezmazateľne zapísal do dejín slovenskej karikatúry. Fedor Vico žije a tvorí v Prešove.

*****

Milý Fedor, všetci Tvoji priatelia, kolegovia, priaznivci a obdivovatelia Tvojej tvorby (a Tvojej odvahy) Ti želajú všetko najlepšie, veľa zdravia, šťastia a tvorívých síl – aby si mal aj v nasledujúcich rokoch toľko energie a entuziazmu, ktoré sme u Teba vždy obdivovali.

*****

Z TVORBY FEDORA VICA:

Fedor Vico

*****

Fedor Vico

*****

Fedor Vico

*****

* Kresby: Fedor Vico


60. NARODENINY VILIAMA ŽIVICKÉHO

Viliam Živický dnesPráve v týchto dňoch si začal do kolónky „Vek“ písať okrúhle číslo „60“.

Keď sa pred mnohými rokmi po prvýkrát objavili na verejnosti jeho kresby, šokoval všetkých nevídanou dokonalosťou a vyzretosťou svojho výtvarného prejavu. Výnimočný talent, aký sa objaví raz za x rokov. Okamžite si získal obdiv a uznanie v odborných kruhoch a obľubu v radoch fanúšikov kresleného humoru.

Odvtedy Viliam Živický svojou karikaturistickou, grafickou a ilustrátorskou tvorbou zanechal výraznú stopu v slovenskom výtvarnom umení a najmä v slovenskej karikatúre. A nielen to – jeho práce upútali aj medzinárodné publikum – v krátkom čase získal početné významné ocenenia na prestížnych medzinárodných karikaturistických súťažiach a festivaloch. Bol často pozývaný vystavovať v zahraničí, či zasadať v porotách karikaturistických súťaží. Zastával dôležité funkcie v svetovej karikaturistickej organizácii FECO (Federácia karikaturistických organizácií).

Milý Vilo, dovoľ aby sme Ti k Tvojmu jubileu zaželali všetko najlepšie, veľa zdravia a tvorivej inšpirácie, aby si vytvoril ešte veľa takých úžasných umeleckých diel!

*****

Viliam Živický kedysiViliam Živický za mladi

*****

Z TVORBY VILIAMA ŽIVICKÉHO:

Viliam Živický

*****

Viliam Živický

*****

Viliam Živický

*****

* Profil Viliama Živického v Cartoon Gallery si môžete pozrieť TU


IVAN POPOVIČ: … A BOH STVORIL ŽENU

O mimoriadnej aktivite čerstvého sedemdesiatnika Ivana Popoviča svedčí aj fakt, že v krátkom čase máme tú česť zhliadnuť už štvrtú vynikajúcu výstavu jeho rozsiahlej a rozmanitej tvorby. V rámci „Dní slovenskej literatúry” bola vo foyeri novej budovy Slovenského národného divadla v Bratislave presne v deň jeho narodenín slávnostne otvorená výstava s názvom “… A BOH STVORIL ŽENU“, ktorá prináša výnimočnú kolekciu majstrových kresieb, malieb a kresleného humoru. Ako už samotný názov napovedá, nosnou témou vystavených diel je vzdanie holdu ženskej kráse a príťažlivosti, ako zdroju života a nevyčerpateľnej inšpirácie.

Kurátormi výstavy boli PhDr. Bohumír Bachratý, Mgr. Lenka Bátorová a Magdaléna Modrovičová. Vernisáž zahájil Ľubo Belák, známy hudobný skladateľ, spevák a televízny producent, odborný výklad predniesol kunsthistorik PhDr. Bohumír Bachratý. V rámci vernisáže zaznelo v svetovej premiére hudobné dielo v podaní Ľuba Beláka, ktorý zhudobnil text Ivana Popoviča s rovnomenným názvom “A boh stvoril ženu”.

A samozrejme hneď nasledoval dlhý rad gratulantov, ktorí prišli zablahoželať majstrovi k jeho jubileu, poďakovať sa mu za radosť, ktorou ich prostredníctvom svojej tvorby obdarúva a zaželať mu veľa zdravia a tvorivej energie.

*****

popovic70-01Slávnostné otvorenie výstavy: kurátor Bohumír Bachratý, výtvarník Ivan Popovič, hudobník Ľubo Belák

popovic70-03Foyer SND zaplnili priaznivci diela Ivana Popoviča

popovic70-12Titulná maľba Ivana Popoviča a rovnomenný text piesne: … A BOH STVORIL ŽENU

popovic70-10Návštevníci si so záujmom prezerajú vystavené diela Ivana Popoviča

popovic70-21Ľubo Belák interpretuje vlastné hudobné dielo na text Ivana Popoviča

popovic70-24Ivan Popovič preberá diplom z rúk profesora Rudolfa Urca

popovic70-16Srdečné blahoželanie Ivanovi Popovičovi od kunsthistoričky Barbary Brathovej

*****

Bezprostredne po vernisáži výstavy nasledovalo živé natáčanie televíznej relácie “Literatúra v obrazoch – slovenská literatúra vo filmových a televíznych dielach“, ktorú moderoval Dado Nagy a o svojej tvorbe a jej presahu do oblasti filmovej tvorby porozprávali výtvarník a filmár Ivan Popovič a spisovateľ Anton Baláž.

*****

Súbežne s výstavou v SND “A boh stvoril ženu” prebieha v Zichyho paláci v Bratislave aj výstava “Kreslené svety Ivana Popoviča“, ktorá mapuje jeho bohatú tvorivú činnosť v oblasti animovaného filmu.

Popovic-Pozvanka

*****

Pripomeňme ešte, že pred pár dňami na 12. ročníku Medzinárodného festivalu animovaných filmov pre deti Bienále animácie Bratislava BAB 2014 bol Ivan Popovič ocenený čestnou medailou Albína Brunovského. Srdečne blahoželáme !

*****


HUMOREST 2014 HRADEC KRÁLOVÉ Humorest

Až do 21. novembra 2014 majú fanúšikovia kresleného humoru jedinečnú príležitosť obdivovať výber najlepších prác z medzinárodného bienále kresleného humoru HUMOREST 2014 v Hradci Králové v Českej republike. Výstava je inštalovaná vo výstavnej sieni Knihovny města Hradce Králové na Wonkovej ulici.

KMHKHumorest 2014 v budove Knihovny města Hradce Králové

Vernisáž výstavy Humorest 2014 spojená so slávnostným vyhlásením výsledkov súťaže a odovzdávaním cien oceneným autorom sa konala 2. októbra a prinášame vám z nej niekoľko fotografií.

DSC_6619 Slávnostné otvorenie výstavy: Predseda Českej únie karikaturistov Břetislav Kovařík

Grand Prix: Miroslav BartákA víťazom sa stáva – Miroslav Barták (CZ)

Miroslav Barták a Slawomir LuczynskiMiroslav Barták (CZ) preberá cenu Grand Prix z rúk predsedu poroty Slawomíra Luczynského (PL)

Ocenení autoriOcenení autori: Jiří Srna (CZ), Wieslaw Lipecki (PL), Miroslav Barták (CZ), Jakub Wiejacki (PL) a predseda poroty Slawomir Luczynski (PL)

VýstavaVýstava najlepších prác

Nadšení diváciVýstava sa stretla s veľkým záujmom fanúšikov kresleného humoru

*****

* Zdroj: Lubomír Lichý / Hradec Králové, Česká republika

*****

* Kompletné výsledky súťaže HUMOREST 2014 ako aj všetky ocenené práce si môžete pozrieť v rubrike “Súťaže/Výsledky”


WILLEM RASING OSLÁVI 6O-KU

Willem Rasing / HolandskoPopredný holandský umelec, maliar, karikaturista, tvorca koláží, prezident Asociácie karikaturistov Holandska oslávi 14. októbra 2014 svoje významné životné jubileum – 60 rokov.

Milý Willem, srdečne blahoželáme! Pevné zdravie a veľa tvorivých síl do ďalších rokov!

.

Pri tejto výnimočnej príležitosti bude v sobotu 11. októbra o 17:30 hod. v Cafe Eijlders v Amsterdame otvorená výstava prác Willema Rasinga pod názvom “Zvieracia farma – časť II”.

*****

InvitationExhibition CafeEijlders

* Zdroj: Willem Rasing / Holandsko

*****

* Profil Willema Rasinga v Cartoon Gallery si pozrite TU * Veľkú reprezentatívnu výstavu prác Willema Rasinga si môžete pozrieť TU

*****


KREMNICKÉ GAGY 2014 – REKAPITULÁCIA

vizualEURÓPSKY FESTIVAL HUMORU A SATIRY KREMNICKÉ GAGY2014

Záver leta 2014 opäť a to už po 34-tý krát osviežili a rozveselili Kremnické gagy, dnes už uznávaný a snáď na celom svete preslávený multižánrový európsky festival humoru a satiry, ktorý nemá obdoby široko-ďaleko. Kremnica sa znova stala nielen mestom, nachádzajúcim sa neďaleko pomyselného stredu európskeho kontinentu, ale na niekoľko dní aj skutočným centrom európskeho humoru.

kremnica01Mestskou bránou prúdili davy nadšených divákov, aby zhliadli pestrý program Kremnických gagov

Festival sa už počas svojej dlhoročnej úspešnej existencie vysporiadal s rôznymi eventualitami; organizátorov už dnes nemôže prekvapiť takmer nič, všetko klapalo ako dobre namazaný, perfekne nastavený, spoľahlivý stroj. A toto excelentné zabezpečenie organizačnej stránky festivalu poskytlo živnú pôdu pre úžasné profesionálne výkony celého radu zúčastnených umelcov z celej Európy. Každým rokom pribúdajú ďalšie vynikajúce osobnosti a podujatia; bez akýchkoľvek pochybností možno konštatovať, že festival je z roka na rok lepší a k príslovečnej dokonalosti mu už nechýba vôbec nič. Za týmto úspechom je samozrejme tvrdá celoročná práca organizačného a dramaturgického tímu pod vedením Jána Faklu a Romana Vykysalého, ktorí si zaslúžia náš úprimný obdiv a poďakovanie.

Jan Fakla ……..Roman Vykysalý                               Ján FAKLA                                                                      Roman VYKYSALÝ

O úspešnú organizáciu festivalu Kremnické gagy sa svojím úsilím a neúnavnou obetavou prácou taktiež zaslúžili najmä producent festivalu Pavol Kelley, šéfka technického tímu Hana Zlatošová a šéfka produkcie Tamara Vykysalá ako aj ďalších cca 60 spolupracovníkov prevažne z Kremnice.

Pavol KelleyProducent festivalu Pavol KELLEY

Čo samozrejme teší najviac, je to, že kvalita festivalu vyvolala veľký ohlas a prilákala fanúšikov kvalitného humoru z celej republiky i zo zahraničia – bolo úžasné sledovať davy rozžiarených ľudí, putujúcich z jedného predstavenia na druhé, navštevujúcich výstavy a živo debatujúcich o čerstvo nadobudnutých dojmoch.

KremnicaVynikajúca atmosféra v Kremnici

kg

OTVORENIE FESTIVALU

Slávnostné otvorenie festivalu sa už tradične konalo v areáli mestského hradu. Zhromaždení diváci boli svedkami príjazdu prezidentskej limuzíny-kabrioletu zn. Velorex, ktorá priviezla prezidenta Akadémie humoru, ktorým bol svetoznámy mím Milan Sládek (DE/SK).

Prezidentská limuzínaPríjazd prezidentskej limuzíny značky Velorex s prezidentom Akadémie humoru Milanom Sládkom

Tradične zaznela hymna KG, bola vztýčená vlajka festivalu, zazneli úvodné slová v podaní riaditeľa festivalu Jána Faklu a primátorky Kremnice Zuzany Balážovej.

Zahájenie festivaluZahájenie festivalu – zľava: Riaditeľ KG Ján Fakla, prezident AH Milan Sládek, primátorka Zuzana Balážová

Prezident Milan Sládek sa prihovoril prítomným slovami i bez nich za výdatnej asistencie maskotov Humoru & Satiry (FR/SK). Prijemná atmosféra podujatia bola podfarbená vystúpením sprievodnej kapely Asphalt theatre (IL).

Zahájenie festivaluOtvárací ceremoniál: Prezident Akadémie humoru Milan Sládek a maskoty festivalu Humor & Satira

Zahájenie festivaluSlávnostné vztýčenie vlajky Kremnických gagov za zvukov hymny festivalu

A potom sa už naplno rozbehol kolotoč podujatí pestrého programu Kremnických gagov…

kg

Kategória: KARIKATÚRY A INÉ RECESISTICKÉ VÝTVARNÉ DIELA

Vzhľadom na zameranie tejto stránky sa sústredíme na predmet nášho zájmu, ktorým je karikatúra, ktorá dostala v rámci programu Kremnických gagov naozaj dôstojný priestor a predstavila sa viacerými podujatiami – spomenieme ich chronologicky:

kgPIATOK, 29. august 2014

*****

  • 12:15 – 12:45 VERNISÁŽ – KÝCHANIE MOZGU – od kalokagathie k hypochondrii a späť (výstava najlepších prác z troch ročníkov medzinárodnej súťaže karikatúry “Kýchanie mozgu”, Slovensko)

Medzibránie – Kultúrne a informačné centrum – 2. poschodie, Štefánikovo námestie

Kýchanie mozguKultúrne a informačné centrum – výstava “Kýchanie mozgu”

*****

Výstava predstavuje exkluzívny výber najlepších súťažných prác z predchádzajúcich troch ročníkov medzinárodnej karikaturistickej súťaže “KÝCHANIE MOZGU / BRAIN SNEEZING”, ktorú pravidelne organizuje združenie Prerag v Prešove. Prináša špičkové práce karikaturistov z celého sveta. Určite nezmeškajte !

Kýchanie mozguRozsiahla kolekcia karikatúr z troch ročníkov súťaže “Kýchanie mozgu” na dvoch poschodiach strediska

Kýchanie mozguOtvorenie výstavy – zľava: Ján Fakla, Fero Jablonovský, Peter Rázus, Fedor Vico

Výstavu otvorili riaditeľ KG Ján Fakla, dramaturg festivalu Fero Jablonovský a samozrejme zakladateľ a hlavný organizátor “Brain sneezingu” Peter Rázus, ktorý podľa starého zvyku zakončil otvorenie efektnou “lastovičkou”.

Kýchanie mozguTradičná “lastovička” na záver vernisáže v podaní Petra Rázusa, zakladateľa súťaže Kýchanie mozgu

Kýchanie mozguPočetní fanúšikovia humoru na vernisáži

kg

  • 13:00 – 13:30 NOSY HUMORISTOV – odhalenie umeleckého reliéfu nosa slovenského karikaturistu Jozefa Scheka – Babušeka (SK), autor: Milan Brogyanyi, odhaľuje: Ivan Popovič + H&S

Nádvorie Uličky slávnych nosov, Ul. J. Kollára

NosZaplnené nádvorie uličky slávnych nosov v očakávaní odhalenia reliéfu Jozefa Scheka

*****

Nádvorie Uličky slávnych nosov bolo obohatené o reléf významnej osobnosti našej kultúry, legendárneho karikaturistu, zakladateľa modernej slovenskej karikatúry a komiksu, otca šibalského Jožinka a tvorcu množstva ďalších kreslených seriálov, karikatúr, ilustrácií, typografických návrhov, ale aj maľby a grafiky. Autorom reliéfu je sochár Milan Brogyányi.

NosZakladatelia festivalu Roman Vykysalý a Ján Fakla uviedli slávnostné odhaľovanie reliéfu

Za asistencie maskotov festivalu reliéf slávnostne uviedli zakladatelia KG Ján Fakla a Roman Vykysalý, popredný slovenský umelec Ivan Popovič a autor reliéfu sochár Milan Brogyányi, ktorí následne pred zrakmi očakávajúceho publika reléf odhalili.

NosOdhalenie reliéfu Jozefa Scheka: autor reliéfu Milan Brogyányi, Ivan Popovič a užasnutí maskoti

NosDetail reliéfu Jozefa Scheka

kg

  • 14:00 – 15:00 VERNISÁŽ NOMINOVANÍ SLOVENSKÍ A ZAHRANIČNÍ KARIKATURISTI
  • DRAŽBA ČISTÉHO PAPIERA (s dodatočným kreslením prítomných karikaturistov)

Galéria NBS – Múzeum mincí a medailí, Štefánikovo námestie

VernisážMúzeum mincí a medailí – Galéria NBS bola dejiskom výstavy nominovaných karikaturistov

*****

Výstavná sieň Galérie NBS – Múzea mincí a medailí sa zaplnila milovníkmi kresleného humoru v očakávaní mimoriadneho zážitku, ktorý sľubovala reprezentatívna výstava nominovaných domácich i zahraničných karikaturistov, ktorými boli Ján Tomaschoff (SK/DE), Jiří Slíva (CZ), Géza Halász (HU), Nikolaj Pecareff (BG), Stano Kochan (SK), Tibor Platzner (SK), Vojtech Krumpolec (SK) + laureáti medzinárodnej výstavy SATYRYKON (PL): Tomasz Broda (PL), Mihai Ignat (RO), Sergey Sichenko (IL/UA). Výstavu otvorili riaditeľ KG Ján Fakla, prezident Akadémie humoru Milan Sládek, dramaturg festivalu Fero Jablonovský a divákov sa pozdravili aj prítomní karikaturisti Jiří Slíva, Nikolaj Pecareff, Géza Halász a Stano Kochan.

VernisážVernisáž výstavy – zľava: Milan Sládek, tlmočníčka, Géza Halász, Nikolaj Pecareff, Jiří Slíva, Fero Jablonovský

Vystava karikatúrVýstava prác nominovaných karikaturistov

SlívaExpozícia českého karikaturistu Jiřího Slívu

Ihneď po vernisáži nasledovala dražba čistého papiera, ktorú obratne viedol licitátor Peter Rázus.

DražbaDražba čistého papiera pod vedením licitátora Petra Rázusa

Čistý papier získal nový majiteľ za úctyhodnú cenu (sumu neprezradíme :-)). Nemusel však ľutovať, pretože pôvodne čistý biely hárok papiera následne zhodnotili svojimi kresbami prítomní karikaturisti Slíva, Halász, Pecareff, Popovič, Kochan, Krumpolec, Valter, Jablonovský, Čizmazia, ba i samotný prezident Milan Sládek, čím okamžite nadobudol nevyčísliteľnú hodnotu.

KreslenieVojtech Krumpolec (SK) zahajuje zhodnocovanie bieleho papiera

KreslenieKreslí Fedor Vico (SK)

KreslenieNikolaj Pecareff (BG) taktiež pridal svoj obrázok

KreslenieGéza Halász (HU) počas tvorivej práce

KreslenieSpoločné kreslenie: Jan Tomaschoff (DE/SK) a Karol Čizmazia (SK)

KreslenieSvoju kresbu pripojil aj samotný prezident Akadémie humoru Milan Sládek (DE/SK)

KreslenieZáverečná kresba: Ivan Popovič (SK)

Výstava karikatúr skutočne stojí za to – srdečne doporučujeme !

kg

  • 17:00 – 18:00 JOŽINKO – dieťa, ktoré nikdy nezostarne – komponovaný program Jakuba Nvotu a spol. o karikaturistovi Jozefovi Schekovi – Babušekovi JW Producentská, spol. s r.o. Bratislava (SK) 12+

Klub Labyrint, Štefánikovo námestie

*****

Jožinko

Túlavé divadlo Jakuba Nvotu vzdalo poctu legendárnemu, dnes už žiaľ nežijúcemu karikaturistovi Jozefovi Babušekovi alias Jozefovi Schekovi v programe, ktorý pripomenul jeho životné osudy a tvorivú prácu a tiež jeho snáď najpopulárnejšie “dieťa” – Jožinka, na ktorého šibalstvách sa zabávali celé generácie čitateľov časopisu Roháč po dobu 23 rokov.

Jozef SchekJožinko

Jozef BABUŠEK – SCHEK a jeho nezbedné alter ego JOŽINKO – dieťa svojich rodičov

*****

  • 20:30 MAŤ TAK O KOLIESKO VIAC ! – premietanie animovaných filmov karikaturistu, maliara a ilustrátora Ivana Popoviča a jeho syna Dávida Popoviča (SK)

Medzibránie, Štefánikovo námestie + Film bar Kino Akropola

kg

SOBOTA, 30. august 2014

*****

  • 15:30 IVAN POPOVIČ: ZLATÉ ŠESŤDESIATE – výstava maliarskeho diela popredného slovenského umelca

Súkromná škola umeleckého priemyslu, Ul. P. Križku

*****

Vernisáž výstavy diela popredného všestranného slovenského umelca, tvorcu karikatúr, kreslených a animovaných filmov, scénaristu, režiséra, ilustrátora, maliara, designéra, spisovateľa, cestovateľa, … Výnimočný súbor malieb mapujúci povestné šesťdesiate roky 20. storočia cez ženskú krásu v kontexte najdôležitejších dejinných i kultúrnych udalostí. Výstavu otvoril osobne riaditeľ festivalu Ján Fakla za prítomnosti samotného autora vystaveného umeleckého diela Ivana Popoviča.

PopovičVernisáž výstavy diela Ivana Popoviča – zľava: Ján Fakla, Ivan Popovič, Fero Jablonovský

PopovičČiastočný pohľad na dielo Ivana Popoviča “Zlaté šesťdesiate”

kg

  • 16:00 IMPROKARIKATÚRY (EU)  – improvizované kreslenie na tému: Pocta Saulovi Steinbergovi

Súkromná škola umeleckého priemyslu, Ul. P. Križku

ImprokarikatúraVeľkorysý priestor v Škole umeleckého priemyslu s očakávajúcimi divákmi

*****

Tohoročné improvizované kreslenie karikaturistov, ktoré je vždy veľkou diváckou udalosťou, dostalo k dispozícii naozaj velkorysé priestory v Súkromnej škole umeleckého priemyslu v Kremnici. Ihneď po otvorení výstavy Ivana Popoviča predstavil dramaturg Fero Jablonovský tému Improkarikatúry, ktorou bola “Pocta Saulovi Steinbergovi”, jednému z najvýznamnejších tvorcov karikatúry všetkých čias – ako povedal: “To čo znamená pre fyziku Albert Einstein, to znamená pre karikatúru Saul Steinberg.” Pred početným publikom zaplnili na stene inštalovaný veľký pás bieleho papiera svojimi kresbami na počesť Steinberga prítomní karikaturisti Ivan Popovič, Stano Kochan, Jano Valter, Fero Jablonovský, Nikolaj Pecareff, Géza Halász, Vojtech Krumpolec, Fedor Vico. K autorom sa svojou kresbou pripojil aj prezident Akadémie humoru Milan Sládek.

Improkarikatúra Účastníci improvizovaného kreslenia – zľava: Ivan Popovič (SK), Géza Halász (HU), Jano Valter (SK), Fero Jablonovský (SK), Stano Kochan (SK), Milan Sládek (DE/SK), Vojtech Krumpolec (SK), Jan Tomaschoff (DE), Fedor Vico (SK)

ImprokarikatúraKarikaturisti pri tvorbe: Ivan Popovič, Stano Kochan, Jano Valter (všetci SK)

ImprokarikatúraNikolaj Pecareff (BG) pri svojej kresbe

ImprokarikatúraKreslí Stano Kochan (SK)

ImprokarikatúraFero Jablonovský a jeho kresba na počesť Saula Steinberga

*****

  • 20:30 MAŤ TAK O KOLIESKO VIAC ! – premietanie animovaných filmov karikaturistu, maliara a ilustrátora Ivana Popoviča a jeho syna Dávida Popoviča (SK)

Medzibránie, Štefánikovo námestie + Film bar Kino Akropola

kgNEDEĽA, 31. august 2014

*****

  • 18:00 – 19:15 ZLATÝ GUNÁR + TRAFENÁ HUS  – vyhlásenie laureátov v jednotlivých kategóriách a GRAND PRIX 2014

Moderujú: Zuzana Šebová & Michal Kubovčík, asistujú maskoty Humor & Satira

Kino Akropola, Ul. P. Križku

*****

Nominácie Akadémie humoru Európskeho festivalu humoru a satiry Kremnické gagy 2014

NOMINOVANÉ DIELA A VÝKONY NA MEDZINÁRODNÚ CENU ZLATÝ GUNÁR

Kategória: Karikatúry a iné recesistické výtvarné diela

  • Jan TOMASCHOFF (SK/DE)
  • Jiří SLÍVA (CZ)
  • Géza HALÁSZ (HU)
  • Nikolaj PECAREFF (BG)
  • Stano KOCHAN (SK)
  • Tibor PLATZNER (SK)
  • Vojtech KRUMPOLEC (SK)
  • Tomasz BRODA (PL), Mihai IGNAT (RO), Sergey SICHENKO (UA/IL) – víťazi medzinárodnej súťaže karikatúry Satyrykon Legnica

Jan Tomaschoff…..Jiří Slíva                  Jan TOMASCHOFF (DE)                                                            Jiří SLÍVA (CZ)

Geza Halasz2…..Nikolaj Pecareff                        Géza HALÁSZ (HU)                                                      Nikolaj PECAREFF (BG)

Stano Kochan…..Tibor Platzner                       Stano KOCHAN (SK)                                                        Tibor PLATZNER (SK)

Vojtech Krumpolec…..Satyrykon Legnica 2014                    Vojtech KRUMPOLEC (SK)                                             SATYRYKON Legnica (PL)

Akadémia humoru a satiry Kremnických gagov 2014 sa po dôkladnom zvážení rozhodla udeliť prestížnu cenu Zlatý gunár Jiřímu Slívovi z Českej republiky.

Cena za celoživotné dielo:

  • Stano KOCHAN (SK)
  • Ivan POPOVIČ (SK)
  • Peter GREGOR (SK) – in memoriam

Stano Kochan…..Ivan Popovič                         Stano KOCHAN (SK)                                                      Ivan POPOVIČ (SK)

Cena organizačného výboru:

  • Janka KOLLÁRIKOVÁ (SK)

Janka KollárikováJanka KOLLÁRIKOVÁ (SK)

*****

Slávnostný galaverčer s udelovaním ocenení Zlatý gunár a Trafená hus sa konal v kine Akropola. Večer uvádzali známi herci Zuzana Šebová a Michal Kubovčík. Program spestrili vystúpenia nominovaných umelcov rôznych kategórií: Asphalt theatre (IL), Thomas a Lorenzo (CH), Mr. Toons – The Baloonman (DK), Všetečníci (SK), atď.

Pantomimický prejav k zaplnenej kinosále predniesol prezident Akadémie humoru – svetoznámy mím Milan Sládek. Potom už nasledovali vyhlásenia víťazov v jednotlivých kategóriách.

Jiří SlívaJiří SLÍVA – vťťaz a držiteľ ceny Zlatý gunár

Víťazom kategórie “Karikatúry a iné recesistické výtvarné diela” sa stal a Zlatého gunára získal renomovaný český karikaturista Jiří SLÍVA. Laureát si však cenu nemohol prevziať osobne, nakoľko musel odcestovať už skôr, vzhľadom na povinnosti v zahraničí. Cenu mu odovzdajú dodatočne organizátori festivalu.

GalaVyhlásenie víťaza v kategórii Karikatúry a iné recesistické diela

Zlatého gunára za celoživotné dielo v tejto katergórii získali dvaja slovenskí karikaturisti – Stano KOCHAN a Ivan POPOVIČ.

gala3Cenu Zlatý gunár za celoživotné dielo preberá karikaturista Stano KOCHAN (SK)

GalaCena Zlatý gunár za celoživotné dielo získal aj známy umelec Ivan POPOVIČ (SK)

Akadémia humoru udelila tiež aj mimoriadnu cenu organizátora za dlhoročnú vynikajúcu a koncepčnú prácu, súvisiacu s inštaláciou výstav karikatúry v Galérii NBS – Múzea mincí a medailí Janke KOLLÁRIKOVEJ.

*****

Neostáva nám už nič iné, len konštatovať, že Kremnické gagy 2014 boli skutočne vynikajúce a veríme, že rovnako nezabudnuteľné dojmy si odniesli aj tisíce návštevníkov festivalu. Dovidenia opäť o rok, milí priatelia!

Gagy

*****

Viac informácií nájdete na stránke festivalu: http://www.gagy.sk/

*****

Prečítajte si aj tento článok: http://www.teraz.sk/kultura/kremnicke-gagy-milan-sladek/91955-clanok.html

*****

* Fotografie: Ivan Čilík, Géza Halász, Fero Jablonovský, Karol Čizmazia


JUBILEUM OĽGY PAZERINI

Oľga PazeriniChronometer nezadržateľne odkrajuje hodiny a roky. A niekedy nám signalizuje aj skutočnosti, ktorým sa zdráhame uveriť. Napriklad: veľmi okrúhle jubileum našej kolegyne a priateľky, známej slovenskej výtvarníčky a karikaturistky Oľgy Pazerini. Keďže sa jedná o dámu, číselnú hodnotu aspoň na chvíľu zdvorilo zamlčíme, hoci jej mladistvý šarm a energiu by jej dozaista závidel aj samotný Dorian Gray (občas mám podozrenie, že aj ona má doma podobný zázračný obraz). I pri svojom neveľkom vzraste zaručene neprehliadnuteľná osobnosť – keď ju raz stretnete, zapíše sa vám do pamäti navždy.

Pripomeňme si aspoň v krátkosti jej životnú dráhu: Oľga Pazerini sa narodila 13. apríla 1954 v Žiline. Vyštudovala Strednú školu umeleckého priemyslu v Bratislave, odbor propagačné výstavníctvo. Pracovala ako výtvarníčka v Dome kultúry v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako výtvarníčka v slobodnom povolaní. Venuje sa karikatúre, knižnej ilustrácii a propagačnej grafike. Pracuje tiež ako lektorka v organizácii Život a zdravie, kde aj za pomoci svojich karikatúr prednáša dospelým, ale aj žiakom na školách a škôlkach o zdravom životnom štýle. Je členkou Slovenskej únie karikaturistov a Klubu bratislavských karikaturistov. Svoje práce vystavovala na viacerých samostatných a mnohých kolektívnych výstavách na Slovensku i v zahraničí. Žije a tvorí v Ostrave a Bratislave.

Výtvarníčok ako je ona je ako šafránu. Ženy, ktoré sa v súčasnosti na Slovensku venujú tvorbe kresleného humoru by sme poľahky zrátali na prstoch jednej ruky (a ešte by nám nejaké prsty aj zvýšili). Oľga Pazerini vniesla do slovenskej karikatúry taký prepotrebný ženský prvok, uhol pohľadu, akého nie je schopný žiadny muž. Svojou jednoduchou čistou linkou minimalistickým spôsobom dokáže stvárniť javy, na ktorých opísanie by boli potrebné stohy papiera. Nečudo, že práve jej kresba zdobí prebal rešpektovanej publikácie „O karikatúre“ najvýznamnejšieho slovenského teoretika humoru Kornela Földváriho.

Milá Olinka, k Tvojmu jubileu Ti želáme, aby si si zachovala svoj osobitý pôvab a najmä svoju tvorivú energiu, aby sme sa mohli ešte veľmi dlho tešiť z Tvojej prítomnosti a Tvojej tvorby.

*****

Z TVORBY OĽGY PAZERINI:

pazerini1

*****

pazerini2

*****

pazerini3

*****

pazerini4

*****

pazerini5

*****


ZHMOTNENÁ VÍZIA

Mnohí z nás snívajú svoje sny, no málokomu sa ich podarí naplniť. Avšak jeden veľký sen, ktorý si nezávisle od seba vysnívali dvaja slovenskí výtvarníci rôznych generácií sa práve nedávno stal skutočnosťou.

Koncom septembra totiž v rámci akcie „Košice – hlavné európske mesto kultúry“ bolo na sídlisku Dargovských hrdinov (ľudovo nazývanom Furča) v Košiciach slávnostne odhalené monumentálne dielo slovenského výtvarníka Tomáša Džadoňa príznačne nazvané „Pamätník ľudovej architektúry“. Pamätník je najväčšou sochou v Košiciach a je tvorený troma originálnymi zrubovými stodolami, ktoré vyštudovaný sochár Tomáš Džadoň presunul na strechu 13-poschodového paneláku na sídlisku Dargovských hrdinov. Umiestnenie týchto pôvodných drevených stodôl pochádzajúcich z Liptovskej Tepličky a oravskej Párnice na strechu svojho paneláku samozrejme v predstihu odsúhlasili jeho obyvatelia. Pamätník vyjadruje súvislosť a prepojenie minulosti s prítomnosťou a taktiež pripomína, že mnohé pôvodné ľudové stavby museli padnúť za obeť práve výstavbe panelových sídlisk.

Autor a realizátor tohto výtvarného projektu Tomáš Džadoň sa narodil v roku 1981 v Poprade. Absolvoval Akadémiu výtvarných umení v Prahe, študoval aj v poľskom Koszaline a pokračoval doktorandským štúdiom na VŠVU v Bratislave. Svoju tvorbu pravidelne prezentuje na výstavných podujatiach doma aj v zahraničí. Je finalistom Ceny Jindřicha Chalupeckého, finalistom Ceny Oskara Čepana 2012, laureátom Ceny Cypriána Majerníka a držiteľom ceny Essel Award 2007. Venuje sa najmä sochárskej tvorbe, objektom, inštaláciám ale napríklad aj kresbe. V jeho tvorbe zaujíma významné miesto problematika kultúrno-historickej pamäte. Príprave a realizácii projektu „Pamätníka ľudovej architektúry“ venoval Tomáš Džadoň viac ako sedem rokov.

foto3Fero Jablonovský

                       Tomáš DŽADOŇ                                                                      Fero JABLONOVSKÝ

Tomáš Džadoň patrí ku generácii ktorá vyrastala v 80-tych rokoch minulého storočia. Fero Jablonovský (1956) bol už v tom období renomovaným karikaturistom, ilustrátorom, grafickým designérom a typografom. Koncom 70-tych a začiatkom 80-tych rokov sa vo svojej tvorbe sústreďoval najmä na fenomén sídliskovej architektúry a s ním súvisiace problémy. Vytvoril veľké množstvo karikatúr s motívom panelových domov a sídlisk, ktoré boli následne uverejnené najmä v humoristickom časopise Roháč. Jednou z karikatúr z toho obdobia je aj kresba, kde sa na streche paneláku nachádzajú typické ľudové príbytky. Tým sa Fero Jablonovský s predstihom viac ako troch desaťročí stal predchodcom vízie „Pamätníka ľudovej architektúry“.

Ako potvrdzuje aj samotný tvorca „Pamätníka ľudovej architektúry“ Tomáš Džadoň:

Pri zbieraní materiálu pre artbook o paneláku, na ktorom pracujem, som objavil autora, ktorý ma, dalo by sa povedať, predbehol o neuveriteľných 30 rokov. Drevenica na paneláku sa totiž objavila v kresbe Fera Jablonovského v 80. rokoch. Vyjadril svoj pocit k vtedy aktuálnemu a realívne novému fenoménu, ktorým bolo sídlisko a paneláky. Pocit ohrozenia z neúprosného zaplavovania územia týmito „betonovými dedinami” a hľadanie úkrytu pre pôvodnosť, autentickosť, harmóniu. Premýšľam, v čom je môj návrh iný, čo nové prináša, alebo len opakuje motív z Ferovej kresby? Aj vtedy aj dnes išlo predsa o odcudzeníe. Fero má na streche viac stromov, ja žiadny. U Fera sa býva, môj Pamätník ľudovej architektúry bude neobývaný. Kde je rozdiel?“

*****

Fero Jablonovský a Tomáš Džadoň Fero Jablonovský a Tomáš Džadoň počas prezentácie

Obaja výtvarníci sa viackrát stretli pri spoločných podujatiach – spomeňme aspoň vernisáž výstavy “My sme podstavec”, ktorá sa konala v septembri minulého roku v Košiciach a pokračovala diskusiou s Tomášom Džadoňom a Ferom Jablonovským na tému: “Generačný pohľad na sídlisko”.

Tomáš Džadon a Fero JablonovskýTomáš Džadoň a Fero Jablonovský počas diskusie na sídliskovú tému

No a nakoniec sa 28. septembra 2013 vízia Tomáša Džadoňa, ktorú priam „verneovsky“ pred viac ako tridsiatimi rokmi vo svojej tvorbe predpovedal Fero Jablonovský stala skutočnosťou. Srdečne blahoželáme!

*****

Karikatúra Fera Jablonovského:

Fero Jablonovský - Karikatúra*****

Realizovaný “Pamätník ľudovej architektúry”:

Tomáš Džadoň - Pamätník ľudovej architektúry

Tomáš Džadoň - Pamätník ľudovej architektúry

Tomáš Džadoň - Pamätník ľudovej architektúry

Tomáš Džadoň - Pamätník ľudovej architektúry

*****

Na záver pridávame ešte niekoľko ďalších karikatúr Fera Jablonovského z konca 70-tych a začiatku 80-tych rokov.

Fero Jablonovsky *****

kari2x*****

kari3x

*****

* Zdroje:

  • Pamätník ľudovej architektúry – https://www.facebook.com/pamatnikprekosice
  • Hľadajme rozdiel! – http://pamatnik.blog.sme.sk/c/288190/Hladajme-rozdiel.html
  • Paneláky z Roháča sa sťahujú do Košíc – http://pamatnik.blog.sme.sk/c/307699/Panelaky-z-Rohaca-sa-stahuju-do-Kosic.html
  • Tomáš Džadoň – Ja som podstavec (Slovensko) – http://www.biela-noc.sk/tomas-dzadon-ja-som-podstavec-slovensko/
  • Džadoň Tomáš – Galéria Jána Koniarka v Trnave – http://www.gjk.sk/sk/zbierky/diela-po-r-1945/dzadon-tomas/
  • Kresby uverejňujeme so súhlasom ich autora Fera Jablonovského

*****


ZOMREL KOLOMAN LEŠŠO

So zármutkom vám musíme oznámiť, že v krátkom čase prišlo Slovensko o ďalšiu veľkú osobnosť výtvarného umenia. Vo veku 70 rokov nás v piatok 27. septembra  po ťažkej chorobe navždy opustil náš kolega a priateľ, významný slovenský výtvarník – maliar, grafik, karikaturista, ilustrátor, tvorca animovaných filmov Koloman Leššo.

Česť jeho pamiatke!

Posledná rozlúčka sa bude konať vo štvrtok 3. októbra 2013 o 10,30 hod. na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave.

*****

 Koloman LeššoKoloman LEŠŠO1942 – 2013

*****

Koloman Leššo sa narodil 3. novembra 1942 Sabinove. V roku 1968 absolvoval štúdium na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Od roku 1971 pôsobil ako výtvarník v slobodnom povolaní. Venoval sa karikatúre, ilustrácii, keramike, grafike, fotografii a tvorbe animovaných filmov. Neskôr pôsobil tiež ako scenárista a spisovateľ. Je pokladaný za jedného zo zakladateľov slovenského animovaného filmu v ktorom ako prvý uplatnil aj dovtedy netradičné techniky a materiály (drevo, keramiku, plastelínu a pod.). Stál pri zrode obľúbených večerníčkových seriálov Najmenší hrdinovia (1989) či Hlinené rozprávky (1999). Okrem televíznych večerníčkov vytvoril pre kinodistribúciu cca 100 animovaných filmov. Okrem mnohých európskych krajín predstavil svoju tvorbu v Mexiku a v USA. Získal početné významné ocenenia doma i v zahraničí, najmä za svoju filmovú tvorbu. Spomeňme aspoň niektoré z jeho ocenených filmov: Fúkaj, Silák, Jeleniar (1975), Kikirikí (1986), Múdre prasiatko (1989), Objekty (1990), a ďalšie. V súťaži „Najkrajšie československé knihy“ v roku 1977 získal čestné uznanie za ilustrácie a na „Bienále animácie Bratislava“ v roku 2012 mu bola udelená Čestná medaila Albína Brunovského. V decembri 2012 usporiadala Galéria Bibiana v Bratislave v spolupráci s autorom veľkú reprezentatívnu výstavu venovanú jeho tvorbe, na ktorej predstavila nielen animovanú tvorbu Kolomana Lešša, ale pripomenula ho kultúrnej verejnosti ako významného slovenského maliara, ilustrátora a karikaturistu. Dňa 27. októbra 2013 Koloman Leššo podľahol dlhej a ťažkej chorobe.

*****

Koloman LeššoKoloman LEŠŠO

.

Leššo-autokarikatúra

Koloman Leššo: Autokarikatúra

*****

lesso-textX

Z TVORBY KOLOMANA LEŠŠA:

Z tvorby Kolomana Lešša*****

lesso-kresba1

*****

lesso-kresba2

*****

lesso-kresba3Kresby: Koloman Leššo

*****


ZOMREL JOZEF BABUŠEK – SCHEK

Zomrel zakladateľ slovenského komiksu – Jozef Babušek

Zdroj: http://www.piestany.sk   23.08.13   08:19

Vo veku nedožitých 92 rokov zomrel 22. augusta večer Jozef Babušek

Jozef Babušek - SchekNikdy nemal rád pozornosť sústredenú okolo jeho osoby. Napriek tomu bol jedinečný. Bol zakladateľom slovenského komiksu a moderného kresleného humoru u nás.

Jozef Babušek mal svoju komiksovú premiéru v satirickom a silne protikomunistickom časopise ŠIDLO už v roku 1947, keď pod vplyvom detského čítania francúzskeho magazínu Robinson kreslil nemé príbehy utekajúceho lupiča. Táto činnosť mu však obratom priniesla kádrovú škvrnu, ktorá sa s ním vliekla dlhé desaťročia – ako buržoázny živel bol vyhodený v roku 1948 z vysokej školy tesne pred jej ukončením. Roky trávil ako priemyselný výtvarník, neskôr študoval diaľkovo kunshistóriu, odbor cirkevná architektúra. Absolvoval ju ako 44-ročný, lenže tento rok okrem čerstvého diplomu pre neho znamenal ešte viac: Priniesol mu dlhoočakávaný prelom. Začal totiž kresliť – pre neblahú minulosť radšej pod pseudonymom utvoreným z konca pôvodného priezviska – stojaté s príbehmi Jožinka, dieťaťa svojich rodičov v humoristickom časopise Roháč. S prestávkou v roku 1975 pri ňom vydržal až do roku 1988 a postaral sa o najdlhší komiks v československej histórii.

Jozef Schek však súbežne namaľoval úplne odlišným štýlom realistický (a okrem toho prvý sci-fi) komiks v Československu: Desiata planéta. Pražskou jarou v roku 1968 začalo Schekove „české obdobie“, do ktorého patria hlavne diela: Zajatec, Zrub u zlatého kľúča, Traja robinzoni, Prázdniny u zřícené tvrze, Srub v bílém údolí, Klíč k majáku, Tajemství majáku, Poklad Inků a Zámek rodu Spadů. Táto éra trvala desať rokov. Potom sa Jozef Schek s českým biotopom lúči a začne nahromadené sily ventilovať vo vrcholnej fáze svojej tvorby – tentokrát už na slovenskej polovici republiky. Od roku 1973 vznikol na Slovensku dvojtýždenník Elektrón (obdoba českej Vedy a techniky mládeži). Pre toto periodikum Schek tvorí dvojstrany vedeckofantastických komiksov (väčšinou podľa scenára Kamily Staškovej). Táto spolupráca trvala úctyhodných 31 rokov (1960 – 1991). V roku 1987 autor krátkym článkom Spomienky tušom zaliate v Elektróne oznámil, že sa lúči a odchádza na odpočinok. Na ranč v Považskom Inovci alebo do Piešťan.

Napriek tomu však v roku 1991 ako definitívne lúčenie komiksom predstavil Knihu džungle pre detský Ohník. Toto dielo je unikátne hlavne tým, že predstavuje tretí výrazný autorov štýl. V roku 2003 vydalo české vydavateľstvo BB Art Velkú knihu komiksú.

Jozefa Babuška odborníci zaraďujú medzi najväčšie československé komiksové esá a zakladateľa modernej slovenskej karikatúry.

Autorovu tvorbu vari najvýstižnejšie v knihe vyjadril výtvarník Ivo Hejcman: „Keď maľoval, hľadal krásu. Keď kreslil humor, hľadal láskavosť. Jedine z pozície láskavosti je humor očisťujúci.“

Mesto v súvislosti so smutnou udalosťou pripravuje spomienkové stretnutie k životu a dielu Jozefa Babuška.

Česť jeho pamiatke!

* Zdroj: www.piestany.sk

*****

Jozef Schek

Jozef  Schek

1921  –   2013

*****

ŽIVOTOPIS

Jozef Schek (vlastným menom Jozef Babušek) sa narodil 3. septembra 1921 v Bratislave, zomrel 22. augusta 2013 v Piešťanoch. Od detstva obdivoval komiksy, ale predovšetkým ilustrácie dobrodružných kníh od Zdeňka Buriana, s ktorým mal v roku 1946 možnosť stráviť celý deň v jeho ateléri. (O šesťdesiat rokov neskôr, v roku 2006, budú mať súčasne výstavy v Slovenskom národnom múzeu.) Po absolvovaní klasického gymnázia začal študovať na Vysokej škole poľnohospodárskej v Bratislave, neskôr v Brne. Už počas štúdia začal publikovať kreslený humor v týždenníku Nový svet, neskôr v časopise Šidlo, pre ktorý vytvoril prvý slovenský komiks o dozorcovi a väzňovi. Po Februári 1948 časopis Šidlo zanikol a Babušek musel tesne pred štátnicami ukončiť štúdium. V rokoch 1951 až 1960 pracoval v konštrukcii Kovotechna Piešťany, kde okrem iného vytvoril i logo chladničiek Calex. Po miernom politickom uvoľnení začína v roku 1959 publikovať v humoristickom týždenníku Roháč už pod pseudonymom Jozef Schek. V rokoch 1960 až 1964 vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského dejiny umenia. Od roku 1965 začína kresliť nielen Jožinka, ale súčasne popri ňom vytvorí ďalších 22 kreslených seriálov pre slovenské i české časopisy. V roku 2003 vydalo BB/art v Prahe publikáciu Jozef Schek: Velká kniha komiksů, ktorá dokumentuje rozsiahlu Schekovu realistickú seriálovú tvorbu s podrobným zasväteným doslovom Milana Krejčího. Jožinko – dieťa svojich rodičov je tam predstavený ôsmimi ukážkami. Pri príležitosti výstavy v Slovenskom národnom múzeu v roku 2006 k autorovým osedesiatym piatym narodeninám vyšla publikácia Jozef Schek, ktorá sa venuje viac Schekovej voľnej karikaturistickej tvorbe a iným výtvarným aktivitám, z Jožinka je v nej dvanásť ukážok. Úvodnú štúdiu napísal Kornel Földvári. V tomto roku bola na Kremnických gagoch ocenená Schekova celoživotná tvorba prestížnym Zlatým gunárom. V roku 2007 vyšiel knižne po šesťdesiatich rokoch od uverejnenia v časopise Šidlo seriál Dozorca a väzeň, v roku 2009 vyšiel knižne kompletný seriál Jožinko – dieťa svojich rodičov a k deväťdesiatym narodeninám kniha Nielen Jožinko, mapujúca všetky oblasti Schekovej tvorby a tým sa celé dielo Jozefa Scheka dočkalo knižného vydania.

* Foto a text: Fero Jablonovský

*****

Jozef Schek-autoportrét

Jozef Schek – autoportrét

*****

JOZEF SCHEK OČAMI FERA JABLONOVSKÉHO :

Tvorbu Jozefa Scheka som obdivoval od útleho detstva, ale osobne som sa s nim spoznal až pri príprave výstavy k jeho osemdesiatym piatym narodeninám v Slovenskom národnom múzeu. V nasledujúcich rokoch som mal možnosť pripraviť viacero knižných publikácií, ktoré mapujú celú šírku jeho tvorby. Samozrejme, pre každého zostane v spomienkach ako autor nezabudnuteľného Jožinka, ale napriek tomu, že je to náš najdlhšie vychádzajúci seriál, je to iba malá časť jeho nesmierne rozsiahlej a rozmanitej tvorby. Vedľa dvoch desiatok realistických komiksov vytvoril aj množstvo ilustrácií, grafík, malieb a plastík. Musím pripomenúť aj jeho typografickú tvorbu, ktorá je azda najviac prehliadanou časťou jeho diela. Akosi samozrejme sa považuje za logický doplnok jeho ilustračnej tvorby. Pritom keby Schek neurobil nič iné, iba typografické hlavičky, obálky a grafické úpravy, napríklad pre časopis Roháč, stačilo by to na to, aby mu kvalita jeho tvorby zabezpečila významné miesto v našej užitej grafike.

Tento nesmierne milý človek s renesančným rozhľadom mal však aj neuveriteľný nadhľad. Pri jednom z posledných rozhovorov mi povedal: „Nebol to zlý ani ťažký život, len som si musel namáhať hlavu kvôli takým blbostiam!“

 Fero Jablonovský

*****

Jozef Schek-Literárne noviny1963

Kresba: Jozef Schek – Literárne noviny 1963

*****

Jozef Schek

Kresba: Jozef Schek

*****

* Zdroj: Fero Jablonovský


.

Domovská stránka

Komentáre sú uzavreté.