SMIECH A PSYCHIKA
Napísal: Jan TOMASCHOFF / NEMECKO
O smiechu a psychiatrii či psychológii sa toho už napísalo veľa. Už úsmev bábätka a (v pozitívnom prípade) láskyplná reakcia mamy sa považujú za základ dobrých pocitov, zdravého sebavedomia a začiatok výuky dobrej komunikácie. Tá má obsahovať porozumenie, súcit ale aj trocha napätia a občas provokácie. Na rozdiel od panovačnej či nenávistnej komunikácie. No a od úsmevu nie je už ďaleko k smiechu a humoru.
Skutočnost, že smiech a karikatúry je možné zneužívat, je dostatočne známa z minulosti. Urážanie a ponižovanie sa bohužiaľ dá robiť aj ich pomocou.
Smiech spojený s priateľskými pocitmi a štipkou súcitu aj voči tomu, komu (či čomu) sa smejeme, teda niekedy aj sebe samému, uvolňuje napätie, odstraňuje tlak a agresivitu.
Nie náhodou sa vtipy často pohybujú na okraji brutality (čierny humor), umožnujú však uľahčenie. Možno preto, že divákovi či čitateľovi sa ujasní, že katastrofa sa nekoná skutočne. Klaun sa potkne… a nič sa mu nestane.
Nie náhodou sa v psychiatrii považuje schopnosť hovoriť o svojich problémoch s humorom a vtipom ako známka, že sa pacient uzdravuje. Veď už sa svojich “nepriateľov” (negatívnych predstáv, obáv, nepríjemných myšlienok) až tak nebojí a necíti sa už bezmocný, keď si z nich uťahuje. Má už trochu zdravého odstupu od známok choroby.
Možno teda, že smiech skutočne lieči.
Jan TOMASCHOFF
(autor článku je uznávaný nemecký psychiater a neurológ a zároveň renomovaný karikaturista a ilustrátor)
*****
Kresba: Jan TOMASCHOFF / Nemecko
*****