JAZYK KARIKATÚRY
Napísal: Géza HALÁSZ / Maďarsko
Grafika v Babylone jazykov
Ľudia zdieľajú informácie – svoje novinky, myšlienky a pocity – medzi sebou a to nielen vo svojom materinskom jazyku. Existujú tisíce kanálov pre komunikáciu ako napr. povedal hrdina z Vonnegutovho románu Kilgore Trout, spisovateľ sci-fi: …môžeme komunikovať aj prostredníctvom prdenia a stepovania – aj keď v tomto prípade iba s obyvateľmi zo vzdialenej planéty.
Jazyk nie je iba komunikáciou, ale môže tiež oddeľovať. To, čo práve píšem v maďarskom jazyku, bude preložené do angličtiny, takže vám to budem môcť odovzdať. Najlepšie by však bolo povedať to v obrazoch …
“… Od začiatku sveta má obraz a kresba veľkú výhodu,” – napísal Frigyes Karinthy (maďarský spisovateľ, 1887 – 1938) v súvislosti s piktogramami vychádzajúcimi v tých dňoch – “bytie nezávislé na Babylone jazykov: fyzická realita človeka a jeho činov bola rovnaká vo všetkých častiach sveta a každý ju chápe, ak je zobrazená. Tvrdohlavý historik vývoja sa mýli, keď považuje egyptskú hieroglyfickú metódu za primitívnu fázu komunikácie a uchovávania, nevlastným potomkom tejto metódy je len to, čo sa dnes nazýva písaním: prežíva ako celok a … zdá sa, že v tomto storočí znovu ožíva z dôvodu prirodzenej povahy svojej podstaty, skôr než svet mohol o tom kedy snívať. “
Moja karikatúra s piktogramami
Karikatúra nesprostredkúva novinky alebo správy, ale obrazom ponúka názor, snaží sa usmerniť naše myslenie, nedáva odpoveď pre lepšie pochopenie, iba zvyšuje možnosť nejakej odpovede, uvádza do pohybu, pýta sa a pochybuje. Preto potrebuje, ako všetky ostatné umelecké formy, použitie špeciálnych, na náladu pôsobiacich prostriedkov a správneho jazyka.
Hlasy na kresliacom papieri
Gábor Devecser (maďarský básnik, 1917-1971) napísal o poézii (to isté však platí aj pre karikatúru): “… verš tvorí hudbu, ale je ako orchester. Každý v ňom má svoj hlas. Inteligencia má svoj vlastný hlas, ba čo viac celú skupinu hlasov, dokonca obrovské množstvo hlasov. Tieto hlasy prichádzajú k čitateľovi sčasti rovnako, na druhej strane v premenlivom poradí. Ich počet je takmer neobmedzený. A teraz. Dajme tomu, že je tu hudobník, ktorý pozná obrazy od A po Z. Je to človek, ktorý vie o básni všetko, o metrike, rytme a tak ďalej. Mohol by som dodať, že je tam tiež aj slovosled – milý chlapče, a to vôbec nie je všetko, čo môže rozbor konštatovať o básni. Ak tento list hudby, ktorý má rovnakú časovú dĺžku ako telegram – ktorý márne chce byť stručný, nakoniec je to jedna melódia – je položená v rozvinutom tvare vedľa telegramu s rovnakou dĺžkou, konkrétne časti sú zapísané jeden po druhom obzvlášť vtedy, keď nás vedú na ceste z Komáromu do Budapešti, ako povedal Jókai Mór o svojich vlastných románoch.”
Umelecké dielo, a to platí obzvlášť pre humor, zasiahne jeho príjemcu rovno medzi oči. Závažnosť informácie závisí na stupni prekvapenia, v súlade s informačnou teóriou. To prekvapenie je umocnené vtipom, ale humor nie je len tento aspekt sám o sebe. Nie je dobrou koncepciou zúžiť svet tisícfarebného humoru len na tento vtip. Navyše, aby bola pripravená pointa, humor spočíva v takom príbehu – alebo v prípade kresby v takom kontexte – ktorý nie je potrebné vysvetľovať, alebo zvýrazňovať pointu. To je všetko, čo stačí na vytvorenie pointy a už nie je potrebné nič viac hovoriť. To je miesto, kde začína jemný vtip, ktorého “cenou” je úsmev porozumenia namiesto krutého smiechu.
Karikatúra Tibora Kajána (HU) v štýle van Gogha
Humor je o kontraste. Ak sú veci sú zobrazené ako prekrútené alebo situácia ako pokrivená, potom je prezentovaná jeho pozitívna stránka. Skutočnosť môže byť opísaná mnohými rôznymi spôsobmi. Prekvapivá môže byť samotná oznamovaná správa. Je možné porušiť alebo prelomiť tabu a rôzne citlivé témy. Dôležité je tiež, ako sa pristupuje k subjektu – filozoficky, z diaľky alebo zo žabej perspektívy obyčajného človeka. Prekvapujúci účinok karikatúry môže byť posilnený mnohými malými doplnkami. Kým jazyk piktogramov je bez štýlu a je plne pochopiteľný, u karikatúry je dôležitý i jej štýl. Poznáme karikaturistov, ktorí pridávajú slová v jednom alebo dvoch riadkoch a takých, ktorí nakreslia výkres plný až po okraj. Existujú starostliví realisti a existujú takí, čo načrtnú len obrysy.
“Veľkým skokom” v histórii jazyka karikatúry bola tvorba Saula Steinberga. Steinberg pozdvihol karikatúru na novú, abstraktnú úroveň vynechaním niektorých zbytočných prvkov vo vzťahu k látke jeho kresieb. Jeho postavy sú také všeobecné, ako je len možné ich zovšeobecniť, abstrahovať z ich tváre, postavy, a niekedy aj pohlavia a charakteru. Tváre, ktoré sa nepodobajú na nikoho a pravidelne jednoduché postavičky pripomínajúce detskú kresbu sú najčastejším zobrazením ľudí. Výsledný tvar nemá o nič viac a o nič menej čiar, ako je potrebné pre ich prijatie a porozumenie.
Karikatúra László Rebersa (HU) jedným hrubým ťahom štetca, zvonku pokojná, zvnútra revúca tvár
Nadbytočné je to, čo je nositeľom zbytočných významov v správe podľa kódovacej a informačnej teórie. Ale za “zbytočné” je to považované iba technicky, z hľadiska dimenzovania kanála. Správna voľba tejto redundancie môže byť dôležitá v našom každodennom živote: aby bola zrozumiteľná učiteľova prednáška, aby urobil napríklad aj takú Pytagorovu vetu zrozumiteľnejšou, používa živé príklady, príbehy, opakovanie a obrázky – a tým sa samozrejme redundancia zvyšuje. Ale v prípade, ak učiteľ vedie hodinu telocviku – raz, dva – redundancia výrazne poklesne: tu je dôležitý výkon a nie pochopenie. Hra s nadbytočnosťou grafiky môže byť aj prostriedkom karikaturistu od jednoduchej stručnosti až k podrobnému zobrazeniu. Z celej šírky priestoru a času až k jeho integrácii do jediného obrázku. Tak či onak, obrázok môže byť krásny, či už je jednoduchý ako ľudová pieseň, alebo ozdobný ako Bachova fúga.
Je to zákusok
Niekedy som si od svojho učiteľa matematiky vypočul, že nejaké riešenie je “vtipné”, “temperamentné”, alebo že dedukcia je “elegantná”. Áno, aj vo vede sa občas prihodia veci, čo vás prinútia usmiať sa – ale nie je to ironický, ale uznanlivý úsmev. Keď nájdeme kratšiu, geniálnu vlastnú cestu, intuitívny spôsob namiesto dlhých dedukcií, využitie naučených vzorcov alebo známych dôkazov. Intuícia, logickejší postup génia nie je otázkou šťastia, ale predpokladá určité vedomosti.
Kresba Tamásza Császára (HU)
“… Namiesto “humoru”, pretože ten môže spôsobiť zmätok, malo by byť povedané „elegancia“, hovorí Slavomír Mrožek, a tá je neoddeliteľná od majstrovských znalostí, perfektného ovládania materiálu a nástrojov. Táto znalosť umožňuje priblíženie, pohľad zvonku a oslobodzuje od obvyklých pravidiel. Nie je to však anarchistická a svojvoľná sloboda, ale vedomá sloboda overujúca pravidlá. Ovládam svoje veci, takže sa môžem s nimi na chvíľu pohrať ako mačka s myšou.”
Herbert Simon, ktorý získal v roku 1978 Nobelovu cenu za svoje úspechy v oblasti vedy o myslení, preukázal, že racionalita môže za obmedzených podmienok pri rozhodovaní prevážiť. Umelci vnímali už dávno, že nie sme racionálne bytosti, takže s oveľa väčšou pravdepodobnosťou cesta do nášho mozgu vedie cez naše zmysly ako cez rozum a logiku. Naše iracionálne konanie je vyjadrené výsmechom tejto iracionality prostredníctvom humoru tak, že napríklad dovediete svoje chybné myšlienky až do úplného konca. Detail za detailom, až do zobrazenia reality. Veta “karikatúra je krivé zrkadlo” je často vyslovovaná na vernisážach výstav karikatúry. Nie je to však pravda. Karikatúra je pravdivé zrkadlo, ale v ňom zrkadlení ľudia a sociálne javy sú skreslené. Humor nám ukazuje, že sme smiešni. “Poďme sa pozrieť na seba“, povedal maďarský karikaturista Tibor Kaján na otvorení výstavy karikatúr. Je našou vinou, že sme smiešni. Leon Festinger pomenoval stiesňujúci pocit pri rozhodovaní ako kognitívnu disonanciu (poznávací nesúlad). Urobil som správnu vec? Na tomto základe neomylný postoj Chaplina a podobných veľmi racionálnych postáv, pri rozhodovaní alebo hľadaní “geniálneho” úniku z napätej situácie prezentovaný v karikatúre môžme nazvať kreatívnou disonanciou (tvorivým nesúladom). A v karikatúrach sa prejavuje extrémne – aj keď je to neomylne logické, navyše logickejšie ako logické, veď – je v nich predsa prezentovaný iracionálny postoj.
András Hegedűs (HU) a iracionalita
Znaková reč
Každá informácia – dokonca aj stručná ako telegram – je náchylná na nesprávnu interpretáciu viacerými spôsobmi alebo aj úplne (ako učiteľ to viem veľmi dobre). Karikatúra je taktiež náchylná k rôznym interpretáciám. Existuje mnoho spôsobov, ako pôsobiť na rôznych divákov dokonca aj z rovnakého kultúrneho prostredia, avšak karikatúra môže byť interpretovaná vo viacerých vrstvách abstrakcie. Môže to závisieť na nálade alebo bezprostredných problémoch príjemcu. Môže závisieť aj na politickom postoji: veľkorysý divák v nej nájde iný význam ako prudérny.
Význam alebo výklad – aby som bol presný – závisí nielen na karikaturistovi a divákovi, ale aj na prostredí: karikatúra nadobudne nový význam, ak je publikovaná v novinách určitého zamerania, kvality a politického postoja alebo vedľa určitého článku. Boli prípady, keď sa moja samostatná karikatúra nachádzala hneď vedľa eseje s podobným problémom, ale s konfliktnou orientáciou, prípadne ako ilustrácia tohto článku a potom dávala opačný zmysel. Vyskytol sa aj iný prípad, keď jedna z mojich karikatúr so všeobecnejším zmyslom dostala celkom iný zmysel neočakávaným výskytom určitej udalosti. (Raz ráno mi zazvonil telefón, volal mi jeden z mojich priateľov. Géza, tvoja kresba v dnešných novinách je krásnym pamätníkom. Nemohol som na to povedať nič – v ten deň som ešte noviny nevidel. Čoskoro som však zistil, že v novinách ja jedna z mojich kresieb, na ktorej zo stĺporadia padne jeden stĺp. V tom týždni zomrel Ján Pavol II. Ten obrázok som ale nakreslil veľa týždnov predtým a nikdy mi ani nenapadla takáto paralela).
Matematické znaky Ratcho Ratcheva (BG)
Základnou jednotkou jazyka je slovo a základnou jednotkou slova je písmeno. Jazyk “karikatúry” je definovaný odlišne (ak je vôbec definovateľný). Je isté, že grafické prvky v karikatúre majú všeobecnejší význam, ako je môžné popísať jedným slovom alebo vetou. Ak nakreslíte palicu v rukách muža, udierajúceho iného muža, potom palica môže predstavovať násilie, byrokrata alebo diktátora. Mona Líza alebo Mélska Venuša predstavuje krásu a lásku môžete znázorniť kvetinami, prechod krížom, Rusko (predtým Sovietsky zväz) medveďom, Britov levom. Ale Venuša z ostrova Mélos môže predstavovať aj mrzáka; môžete popísať vidličku lyžicou, sčítanie krížom, diabla anjelom alebo medveďa medveďom. Čokoľvek vám môže prísť na myseľ, o hocičom. Alebo často aj úplný opak.
Humor vzniká vhodnou kombináciou kontrastov. A karikaturista to vie. Zároveň si však karikaturista musí uvedomovať, koľkokrát boli Mona Líza, Venuša z Mélu, medveď i anjel už predtým použité mnohými karikaturistami, čo ich robí veľmi nudnými. Existuje nespočetné množstvo banálnych scén – opustený ostrov, lupič za rohom ulice, revolucionár držiaci vlajku, krotiteľ dávajúci hlavu do tlamy leva, väzenská cela, klietka, bábky a ďalšie. Ich abstrakcia je ako stvorená na vyslovenie klišé a my alebo kolegovia karikaturisti používame stále tieto banality a možno práve z toho dôvodu každý deň. Dokonca aj výsmech tohto zovšeobecnenia môže byť výzvou pre skutočného karikaturistu, najmä ak môže “zabiť” toto klišé svojou vlastnou zbraňou a svojím vlastným symbolom. Karikatúra je geniálna a “chytľavá” iba v tom prípade, ak je jej signalizačná štruktúra a správa nekonvenčná a nie je klišé.
Svet je neľudský – môže byť spoločným miestom – ukazuje brilantná kresba László Jeszenszkého (HU)
Je to ťažké povedať, pretože klišé je pravdou po väčšinu času. Avšak mnohé klišé sú pravdivé iba z hľadiska tohto javu. Keď sa dostanete k jadru, ak odhalíte hlbšie pravdy, môže sa to otočiť naopak, zo zovšeobecnenia je skutočný klam. Je veľmi ťažké to nielen vidieť, ale aj pochopiť a vysvetliť. Humor by tu mohol veľmi pomôcť: tento ilustratívny a konštruovaný grafický model nám ukazuje smiešnosť klamstiev.
Jazyk môže byť rodný alebo naučený v dospelom veku. V rovnakej dobe, kedy ste sa narodili v danej kultúre, na danom mieste a v danom čase, čo sa väčšinou dá vysvetliť, ale cítime to iba nepriamo – prostredníctvom umenia. Naše generácie, umelci a ľudia so záujmom o umenie, novinári, čitatelia a samozrejme karikaturisti sa v období socializmu naučili znakovú reč, “čítanie medzi riadkami”, čo im umožnilo uniknúť rysím očiam poručníkov. Ale samozrejme títo “strážcovia” vedeli a väčšimu času nebrali do úvahy bezmocnú kritickú intonáciu. Snažili sa vytvoriť taký obraz tohto humoru, aby budili zdanie, že je tu sloboda a systém potrebuje kritiku. Na “kráľovskom dvore” existovali šašovia, ktorí nemuseli váhať hovoriť pravdu … Jeden maďarský karikaturista povedal, že “šašo” je dobrý, ale “súdna” kvalifikácia je hanebná.
V úvodzovkách
Ak je text v úvodzovkách, môže to byť z dvoch dôvodov: je to citát alebo sa z niečoho vysmievame (prípadne oboje).
Úvodzovky môžete použiť, ak rozprávate príbeh alebo ak chcete, aby vaše argumenty vyzneli vážnejšie, efektívnejšie a zrozumiteľnejšie, v zhode so všeobecne uznávaným názorom autority. Ak chcete zvýrazniť nezhodu, taktiež použijete úvodzovky. Hovoríte, že tak sa to hovorí, že to iní povedali, a naznačíte úvodzovky svojím ukazovákom a prostredníkom alebo aj oboma rukami – toto teraz nehovorím ja, ja s tým nemám nič do činenia.
Ľudská inteligencia, správanie a spôsob života sú v prípade humoru v úvodzovkách. Naznačujú scénu, mysliteľné a nemysliteľné veci alebo pravdu, poukazujú na smiešnosť našej ľudskej slabosti (čo však nemusí byť vždy smiešne). Môžete využiť všetky triky, vynájdené v histórii humoru: od žartu po satiru, nástroje absurdity, grotesku, paródiu, sarkazmus a mnoho ďalších.
Môj mém o dvoch génioch
Úvodzovky môžu byť použité aj v karikatúre, keď si prispôsobíte diela veľkých majstrov v prospech vyjadrenia svojej vlastnej správy. Mém je v súčasnej dobe módny pojem. Podstatou mému je dedičnosť a tiež koncept génu, ale v kultúrnom zmysle a nie v biologickom. V prípade mému ide konkrétne o kultúrnu evolúciu, alebo skôr o kultúrnu mutáciu (pamäť + gén).
“Ak prispievate k svetovej kultúre, ak máte dobrý nápad, skladáte melódie, vymyslíte zapaľovaciu sviečku, napíšete báseň, tieto nápady môžu žiť ďalej, neporušené, ešte dlho potom, čo boli vaše gény rozpustené. Gény Sokrata nemusia žiť v dnešnom svete, ako znovu naznačil G.C. Williams, ale koho to zaujíma? Komplexy mémov Sokrata, Leonarda, Koperníka a Marconiho sú stále silné”, napísal Richard Dawkins v knihe Sebecký gén.
Keď Marcel Duchamp pridal fúziky na reprodukciu Mony Lízy vytvoril kultúrnu mutáciu pôvodného Leonardovho mému.
Niet divu, že počítačmi a internetom ovládaný svet priniesol do módy tento trend, mutáciu mémov. Grafické zručnosti už nie sú pre používanie grafického softvéru potrebné, je ľahké dať akékoľvek slová do úst Mony Lízy alebo Lenina, ktorých si stiahneme z webu, alebo získať moderné správy ich čiastočným presunom do stredoveku alebo viktoriánskeho obdobia. Samozrejme, mohli by ste rozšíriť svoje myšlienky po celom svete oveľa prefíkanejším spôsobom. Použitím “hornej časti zákona” – takmer banálne, najznámejšie a najslávnejšie diela – môžu mať dvojaký význam. Na jednej strane je jednoduchšie urobiť vašu správu zrozumiteľnou prostredníctvom známych obrázkov, na druhej strane využívate možnosti mémov, pretože predkladáte znalosti o nejakej knihe, obraze a kompozícii, ktoré sú považované za najlepší výkon medzi nespočetnými výtvormi ľudskej histórie, a to – ako pre bežiaceho turistu – môže stačiť na získanie všeobecného vzdelania.
Môj gigantický poster “Posledná večera” upravený pomocou počítača
K dispozícii je aj nový trend v IT, pohyblivé GIF obrázky na technickom základe, ktoré sa skladajú z niekoľkých rámov a tvoria maximálne 10 sekúnd kontinuálnej počítačovej animácie. To ešte stále nie je nič viac, nie je to sekvencia alebo komiks, ani karikatúra. Napríklad len páni v klobúkoch naozaj padajú z neba na Magrittovom obraze alebo Toulouse-Lautrecovi tanečníci začnú tancovať. Publikovanie týchto GIF animácií už nie je možné v žiadnej tlači.
Môj pohyblivý GIF obrázok založený na Magrittovej maľbe
Daj svoju myseľ do poriadku a poriadok bude aj na tvojom obrázku
Čo umelec robí? Podľa názoru Kurta Vonneguta: “… umelec sa môže cítiť zavalený chaosom okolo neho, má však možnosť uviesť do dokonalého poriadku tento kus papiera, tento štvorec plátna, tento blok kameňa.” Avšak väčšina karikatúr je určených pre tlač, čiže pre trh, sú nezriedka komoditným produktom, ale vy často túto objednávku v tých obrázkoch ani nespozorujete. Existuje veľa “karikaturistov”, ktorých obrázky neobsahujú žiadny poriadok – ani poriadok myšlienok, ani poriadok vizuálnej reprezentácie a to buď čiastočne alebo úplne. Ani na liste papiera, ani vo svojej hlave.
Väčšina čitateľov – a to isté možno povedať o editoroch – nemá vizuálnu kultúru. Častokrát sa uspokoja s chabými klikihákmi, ak je sranda obsiahnutá v texte pod obrázkom. V tejto súvislosti vydavatelia novín ani nepotrebujú nič z hľadiska zvýšenia svojho zisku, len veselé obrázky ospravedlňujúce také množstvo textu. Existuje však niekoľko novín s redaktormi zameriavajúcimi sa na naplnenie reálnej funkcie karikatúry, ktoré poskytujú miesto aj pre grafickú žurnalistiku.
Svet sa naozaj počas našej generácie veľmi zmenil. Svetový systém bol opäť zmenený, nadobudol tvar a masová komunikácia drží svet v dlani, hodnoty považované za konštantné sa menia. A technológia! V týchto dňoch je tlač nepretržite na ústupe, stránky obraciame stále menej a menej, a klikáme stále viac a viac. Internet otvára nielen nové technické možnosti, ale aj oveľa väčšie a slobodnejšie možnosti publikovania. Je oveľa čítanejší ako noviny, navyše karikaturista sa môže zviditeľniť jedinou karikatúrou. Poskytujem účasť na mojich kresbách nielen menšiemu spoločenstvu svojich priateľov, ale celej karikaturistickej profesii na celom svete. Pre noviny je oveľa efektívnejšie kúpiť karikatúry z agentúr, ktoré hľadajú a predávajú diela bez geografických hraníc. Výstavy karikatúr sa otvárajú častejšie, kresliari pracujú už nielen pre tlač ale aj pre galérie.
Satira od Marabu (HU)
My, karikaturisti – tu, v Maďarsku tiež – sme sa hnevali znova a znova na dualitu, ktorá ohraničuje trh a umenie: predurčuje tvorivú prácu karikaturistu neviditeľná ruka Mr. Smitha, zákon ponuky a dopytu, alebo nároky na umeleckú reprezentáciu? Má zmysel hovoriť o jazyku karikatúry v negramotnom prostredí?
Géza HALÁSZ
(autor článku je renomovaný maďarský satirický výtvarný umelec, karikaturista a web- grafik. Je prezidentom karikaturistickej sekcie Národnej únie maďarských novinárov)
*****