MALÁ SPOMIENKA NA VIKTORA KUBALA
Napísal: Ladislav SZALAY
V polovici päťdesiatych rokov preložili tlač nášho Roháča z Bratislavy do Martina. Znamenalo to, že týždeň čo týždeň sme na dvaapol dňa museli vycestovať do tlačiarne na korektúru a potom podpísať súhlas s tlačením čísla. Boli sme na to dvaja, Viktor ako technický redaktor a ja ako zodpovedný za texty. Časom to bola rutina – nocľah v hoteli Polom v Žiline, ráno presun do Martina, práca v tlačiarni, od obeda voľno, nocľah v Žiline, ráno opäť do tlačiarne, od obeda voľno. Spríjemňovali sme si tieto cesty ako sa dalo, robili sme minivýlety do okolia – Rajecké Teplice, Martinské hole, Terchová, Lubochňa, Tatry (mali sme voľné lístky).
Čakali sme raz v Žiline na rýchlik do Bratislavy. Ako vchádzala lokomotíva k nástupišťu, Viktor podotkol – pozri na tú hviezdu! Lokomotívy mali vpredu veľkú červenú päťcípu hviezdu. – Demontáž tohto režimu bude veľmi jednoduchá, odmontujú sa tie matičky, čo tú hviezdu držia a bude po socializme.
Po novembri, po päťatridsiatich rokoch som mu túto myšlienku pripomenul. Pamätal sa. – Veru, demontovať hviezdy nebolo ťažké, ale čo s tými, ktorí ich kázali namontovať a potom ešte aj leštili… Ako demontovať tých?
LADISLAV SZALAY
(autor bol prednormalizačným šéfredaktorom časopisu ROHÁČ)